pohan -a mn. -ia m.
1. kto vyznáva mnohobožstvo al. kto uctieva modly: starovekí Gréci boli p-ia
2. mn. i -i expr. nekresťan, neznaboh: tureckí p-i
● expr. kliať, hrešiť, nadávať ako p. veľmi, škaredo;
pohanka -y -niek ž.;
pohanský príd.: p-é modly;
pohansky prísl.;
pohanstvo -a s.
1. mnohobožstvo, modloslužobníctvo
2. hromad. pohania
pohan -na pl. N -nia m.
pohan -a m. (pohanka -y ž.) ‹l› príslušník niektorého náboženstva uznávajúci mnohobožstvo; vyznávač nekresťanského náboženstva;
pohanský príd.;
pohansky prísl.
ateista stúpenec ateizmu • neverec • neveriaci • bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá • obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohan • expr. bohaprázdnik (Timrava) • hovor. expr.: neznaboh • neznajboh
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
pohan 1. p. ateista 2. p. naničhodník
pohan, -a, mn. č. -ia/-i m. podľa kresťanského učenia človek, ktorý verí vo viacerých bohov;
pren. expr. lapaj, lotor, naničhodník: Phi, pohan, že vraj ujde! Vari ste niekedy lepší (dohán) mali? (Ráz.-Mart.) Ach, ty pohan! Svoreňom by si ma chcel katovať! (Skal.); hovor. expr. hrešiť, nadávať ako p. veľmi;
pohanka, -y, -niek ž.;
pohanský príd.: p-é mýty; p-é národy, náboženstva; pren. hovor. p-é reči (Kuk.) rúhavé;
pohanstvo, -a str.
1. uznávanie viacerých bohov, viera vo viacerých bohov;
2. hromad. pohani, pohanský svet
pohan m. csl expr. neveriaci človek, neverec; nepokrstený človek: Ti si ľen takí pohan (Martin); Azda do kosťeľa ideš, ťi pohan!? (Čierna Lehota ROŽ); Ta ľem jeho tu mame takeho pohana (Fintice PRE); pohan (Lukáčovce HLO) F. hreší ani pohan (Revúca), kľaje jak pohan (Žakarovce GEL) - veľmi, škaredo
pohan [-an, -aň] m 1. vyznávač mnohobožského náboženstva al. iného jednobožského náboženstva než kresťanské: od Turka pohana vsel (ČACHTICE 1577 E); toho priklad mass na Turkach, Tatarach pohaniech a ginich narodiech neznagiczich Pana Boha (TC 1631); zbils ho (faraóna) s mnohymi pohaňy (CC 1655); obraťili pohany na krestansku wjru (TP 1691); ty mudrcy pohane byli (KK 1709); paganus: pohan, nepokrstenec (KS 1763); kamenim modlam sa pohane klanely (SPr 1783) 2. kto nevyznáva kresťanskú vieru, neverec: kdo cyrkwe neposlúchá, za pohana a zgewného hrjssnika držan byti má (IA 1708); budú polámané pohanyi, chtoré v nyém (Bohu) veritz nyehajú (HPS 1752); odtrzenci od wiri, pohani, kaciri, Turci, židi (MS 1758) 3. expr príslušník tureckého vojska, Turek al. Tatár: mnoho chirov nam donašeju od toho ukrutneho pohana (H. BEŇADIK 1574 RaT); pryssly oznamovatt, ze sta pobanthowany od pohanov y skrze ohne (ŠÁŠOV 1578); proti pohanovi z rozkazu pana palatinusa do tabora strogiti sem se musil (BÁNOVCE n. B. 1636); Nemecz ydye od Pressporku, kteri si ma podle Wahu lahnuty, abi cez Wah pohana neprepustily (TRENČÍN 1663); Mohats, wes newelka, ale bude znama pre weliku bitku onoho pohana (KCS 18. st) 4. expr ukrutník: horssye czynyss swym bratom nezly pohani (TURIEC 1585); powedela Galička: to bj pohany neučinil! (KRUPINA 1692) L. on sám mne bije, tluče jak pohan; velmi mne mordoval a jako pohan katoval surovo, neľútostne (PV 1761-81); Kapusta powedel: Či gsy ty otec, ty gsy horssj od pohana (PONIKY 1793); -ka, -kyňa ž k 1: králowna Markomanusuw pohankyně byla (WP 1768); ach, čloweče, snat y ty gako žena Ozeassowa, pohanka?; (smilnou ženou) wirozumiwa swati Hieronim ženu pohankinu, ktera od Boha Stworitele odwracena, cele srdce a lasku obraca ku modlam a žadosti swe zle nasleduge (Kat 1779); nazjwal gi tak stranj pohanskeho pokolenj, že bila pohankine (CS 18. st); -ský príd k 1: panna pohanskej víry zanechala (s. l. 1632 DSJ); s plesaňým k tobe (Kristovi) pospýchali y pohanssty národowe (CC 1655); rodičowe ditkam nakladaji gmena nowe anebo pohanske gako Hector, Sylvius (SP 1696); odessel do dalekich pohanskích kragin (MS 1758); mnohowážny philosoph pohanský Cicero (StN 1785) antický L. p-ý trank bot starček jarný Senecio vernalis: herba consolidae saracenicae: trank pohánsky (TT 1745); seneciu saracenicus: pohanssky trank (LF 1791); tragum: pohánka aneb tatárka, pohánska kassa (KS 1763 bot) pohánka jedlá Fagopyrum esculentum; k 2: we welikém pronasledowánj kacýrském aneb pohanskem (PrV 1767); (kostoly) aby zase w moc pohansku neb kacirsku neupadli (SPr 1783); k 3: (farárova manželka) upadnuvši v ruce pohanske jest prodana jednemu panu (TRENČÍN 1663 RaT); (Boh) dwuch chlapczow oslobodew s pohanskich ruku, kterich timito czasmy Tatary wzaly (PODHRADIE 1682); Soliman, cisár lidu pohanského (ASL 1684/ 1705); k 4: aby ste nežili yako lide nerozumnij, tiransstij a pohansstij w stawu manželskom (BAg 1585); widiece tento Valent, že mladence newinowateho do wezeni dali, nemohol tak pohansky člowek byti, aby se neohlasil (H. ŽDAŇA 1602); syna newdačneho naproty rodičom prevedenú pohanskú neprigemnost trestal Búch (PeP 1769); (areštant) ženu swu nie ako krestan, ale geden mrcha čzlowek pohansky zbiti se neostichal (S. ĽUPČA 1780); -sky prísl k 2: sam se usmrcuge a pohanski hine (GŠ 1758); po p-y, po p-u prísl výraz k 4: (poddaných) po tureczku a pohansku vrednyk bil a tlukel (PREDMIER 1660); ne tak ukrútňe a po pohánsky čiň (KB 1756); barbarico: nemráwňe mlúwjm, po pohánsky mlúwjm (KS 1763) hrubo, vulgárne; -stvo1 [-o, -í] s 1. viera vo viacerých bohov: nam, kteri sme s pohanstwa wissly (TC 1631); Mahomet wimislil nowe naboženstwj zmyssane z židowstwa, kresťanstwa a pohanstwa (OP 1685); (sv. Štefan) kacirstwo, pohanstwo dole tlačil a wikorenowal (MS 1758); paganismus: pohanstwj (PD 18. st) 2. hromad pohania: (Bože), rac uspokogit krestanstwo, at se nesmege pohanstwo (PoP 1723-24); multi pagani: pohanstwo (PD 18. st) 3. stav bez krstu: nemluwnatko prisslo na tento swet w pohanstwy (N. PRAVNO 1725) 4. expr krutosť, ukrutnosť: barbaria: nemráwnost sedlátská, ukrútnost, pohanstwo (KS 1763) P. atpn Martini, dicti Pohanech (v S. Hrušove 1379)
pohanka p. pohan
pohankyňa p. pohan
pohanský, pohansky p. pohan
pohanstvo1 p. pohan