pohŕdanie -nia s.
opovrhnutie odmietnutie na základe neuznania, neúcty, často spojené so znevážením • opovrhovanie • pohŕdanie: dať najavo svoje opovrhnutie, opovrhovanie, pohŕdanie • dešpekt (op. rešpekt): rozprávať o niečom s dešpektom
p. aj neúcta
pohŕdanie, -ia str. neváženie si niekoho, niečoho, opovrhovanie niekým, niečím, neúcta voči niekomu: pozerať sa, hľadieť, dívať sa na niekoho, na niečo s p-ím, hovoriť o niečom, o niekom s p-ím; je hodný p-ia, zaslúži si p.; oko plné p-ia (Rys.); Tvár sa mu skriví v nenávistné pohŕdanie. (Vám.)
pohŕdanie [-í] s opovrhovanie (niekým, niečím): tento můž (!) o pohrdaný hrjchůw malých wyprawuge (SK 1697); ponyženost, pychu a pohrdaňy z blyžňym celkom zamýta (PP 1734); co prst (boží) napsal, nenj wec mala a pohrdanj hodna (LKa 1736); despectio: opowrzeni, potupowáni, pohrdani; despicatio: potupa, potupowáni, pohaňeni, pohrdani; despicientia: opowrženj, pohrdanj (KS 1763); slowa božjho zgewné pohrdánj (HeT 1775); ktery se mnu pohrdagj, w pohrdanj prigdu (CS 18. st)