Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pohŕdať -a nedok. mať opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj: p. nestatočným človekom; (ne)p-l dobrým jedlom; vysloviť sa o niekom s p-ním;

dok. pohrdnúť -e -ú -dol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pohŕdať ‑a ‑ajú nedok.

pohŕdať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok.

opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveňohŕdaťzastar. povŕhaťkniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychomfraz. expr. ohŕňať nos/pery/gambyohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostenímfraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastiepren. expr.: pľuťpľuvaťkašlaťkašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť


pohŕdať p. opovrhovať


zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovaťpodceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciuneuznávaťzneuznávaťodmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťoupohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkomignorovaťfumigovaťnegovaťobchádzaťnevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybustavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciuexpr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pohŕdať, -a, -ajú nedok. (kým, čím) nevážiť si niekoho, niečo, opovrhovať niekým, niečím; odmietavo, nevšímavo sa správať k niečomu: p. šťastím, slávou, životom; (Maďaróni) sa Slovákom posmievali a pohŕdali nimi. (Piš.);

dok. pohrdnúť


pohrdnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čím, kým, nár. i koho, čo) opovrhnúť niekým, niečím; odmietavo, nevšímavo sa zachovať k niekomu, k niečomu: p. šťastím, slávou, úspechmi, p. pohodlným životom, p. bohatstvom; Nemyslel som, že Anča mnou pohrdne. (Tim.) Ona ju (lásku) surovo pohrdla. (Kuk.);

nedok. pohŕdať

pohŕdať nedok. sstrsl mať opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj: Nesmieš pohŕdať chlebom! (Bobrovec LM); pohŕdať chľebom (Mošovce MAR)

pohŕdať [-dať, -zeť] ndk koho/čo, (s) kým/(s) čím nevážiť si niekoho/niečo, opovrhovať niekým/niečím: pohrdag modlami a pros Boha, Otcze wssemohucziho; mame Boha milowati, tež y rodycže nasse, s nymi nepohrzeti any gych hnewati (BAg 1585); degž nám swetem pohrzeťi a pychi ňenawiďeťi (CC 1655); (kráľ) lidi nauty, aby slowo božy potupili, pohrdaly (ZA 1676); srdcem skrušenym, Bože, pohrzeti nebudess (SR 17. st); contemno: tupim, potupugem, zapowrhugi, newážjm, pohrdám (WU 1750); kdo pohrdá bljžnyho swého, hressy (KB 1757); sw. Boži Rodičko, prosby násse w potrebách nássych nepohrdag (UV 1763); pohrda z sprostym čzlowekem gako z howadem (SQ 1781); (Philetus) Hegemonu potupne se posmiwal, geho pohrdal (Káz 18. st); pohŕdavať frekv: (moje srdce) te rozgýmagýce wssim pohrdáwa (CC 1655); (modloslužobníkov) Buh z sprawedliweho sudu sweho od tech, kteryž gimi pohrdawagy, odgima a w hrozne modlarstwj upadati gjm dopusti (CO 17. st); pohrdnúť, pohrdiť dk: werym, že W. M. yako pan krestanskj nas vbohe siruotky nepohrdne (ŠTIAVNIČKA 1610); zhrzi-li kdo birmowaňým, pohrzi božým woleňým (CC 1655); verime, že pokornov prosbov nepohrdne V. M. (DRIENČANY 1683 LP); tu prawu wjru mam, že mne nepohrdne ten Pan (PoP 1723-24); zakonicy a farizeowe pohrdlj radu božj samy proty sobe (Le 1730); Alcibiades Socratesowi poslal neyake dary, s kterimy on pohrdel (MC 18. st)


pohrdiť, pohrdnúť p. pohŕdať

by som pohŕdal jeho veľkosťou je méprisais sa grandeur
ktorou som pohŕdal, rozhadzoval som que je méprisais, je
nenávidím ho a pohŕdam ním je le hais et le méprise
posudzovať, takmer som vami pohŕdal juger, je vous méprisais presque

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu