Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohýbať -e -u dok.

1. (viac ráz) pohnúť (význ. 1): p. rukou; vietor p-l lístím

2. narušiť pôv. usporiadanie, stav; dať podnet na zmenu: vidieť, že knihami (-y) ktosi p-l; objavitelia p-li dejinami

● p. rozumom porozmýšľať

// pohýbať sa

1. urobiť pohyb(y), pohnúť sa: ranený sa trocha p-l

2. prejaviť aktivitu, vzrušenie: utláčaní sa p-li

pohýbať -be -bu pohýb! -bal -buc -banie dok.

pohýbať sa -be sa -bu sa pohýb sa! -bal sa -buc sa -banie sa dok.

hýbať, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čím) uvádzať do pohybu, robiť pohyby, pohybovať (obyč. údom) na jednom mieste: h. rukou, nohou, prstom

● h. rozumom rozmýšľať; h. perom písať (články do novín al. beletriu);

2. (kým, čím) spôsobovať aktivitu niekoho, niečoho, podnecovať k činnosti: (Vrenie) hýbalo celým svetom. (Urb.) Bázeň pred nepriateľom hýbe celým ľudom. (Kal.)

3. (čo) uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta: A to vidiac Anča, že hýbe tú trávu, osopila sa už zrovna na ňu. (Tim.) Hýbu dobytok po zlej noci do paše. (Ráz.); pren. Nechcela hýbať staré rany (Tim.) rozjatrovať;

opak. hýbavať, -a, -ajú;

dok. pohýbať, pohnúť

|| hýbať sa

1. pohybovať sa na mieste, kývať sa: (Tielko) ležalo v posteli a nehýbalo sa. (Ondr.) Pozoroval, ako sa jej hýbu boky. (Hor.) Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)

2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto, ísť, chodiť, odchádzať: No, čože sa nehýbeš? (Jes.) Otec sa nemôže hýbať. (Heč.) Vlak sa hýbe pred ôsmou. (Kuk.)

3. prejavovať činnosť, život, ruch, hlásiť sa k životu: Hýbu sa už národy. (Botto) Hýbe sa celý svet k divému prerodu. (J. Kráľ) Čo je živé, len sa hýbe. (porek.); pren. Teraz sa v matkinom srdci začalo hýbať čosi. (Vans.);

dok. pohýbať sa, pohnúť sa

pohýbať, -e, -u dok.

1. (čím, zried. i čo) urobiť pohyb niečím, pohnúť: p. nohami, rukou, hlavou; (Málik) pohýbal čiernymi fúziskami. (Hor.) Pohýbe javor konármi. (Pláv.) Prsty ho už nechcú poslúchať, pohýbal ich ako samočinný stroj. (Gráf)

● p. rozumom začať rozmýšľať;

2. (čo) nejakým zásahom narušiť, porušiť: Uložená kopa sena bola pohýbaná (Ondr.) rozhádzaná. Môže sa na nás skydnúť pohýbaná skala (Hor.) vyknísaná, uvoľnená; pohýbaný úľ (Fel.) v ktorom sa včely podráždili; pren. Pohýbala zgazdované rynštiaky (Kuk.) začala ich míňať. Ťažká vec je pohýbať ustálený spisovný jazyk (Škult.) vniesť doň zmeny.

3. (čím, zastar. i čo) spôsobiť aktivitu niekoho, niečoho, podnietiť k činnosti: pohýbaný vek (Vlč.); demonštračné prejavy pohýbali masami (Votr.); p. vrstvy národné (Škult.); pren. (Lenin) pohýbal dejinami (Heč.) urýchlil dejinný vývoj.

|| pohýbať sa

1. urobiť pohyb, trochu sa pohnúť na mieste, pokývať sa, zakývať sa: Junákova hruď sa pohýbala. (Hor.) Nohy idú odmrznúť, pohýbať by sa zišlo. (Min.)

2. pohnúť sa z miesta a dať sa do pohybu, začať ísť: Keď sa vlak pohýbe, nesmie sa naskakovať. (Hor.) Žandári sa pohýbali a začali napredovať. (Vaj.)

3. prejaviť činnosť, život, ruch, rozhýbať sa; pohnúť sa: Turiec bol pohýbaný. (Škult.); pren. Pohýbalo sa jeho svedomie. (Greg.)

pohýbať dok.
1. urobiť pohyb, pohnúť niečím: Ňeveďeu̯ som, že to sviňa, lapiu̯ som za nohu i pohíbam (Chlebnice DK)
2. ipeľ, gem poskladať bielizeň, šatstvo: Uš som či pohíbala šeti (Kameňany REV); Pohíbaľ si mi ťia gráťi? (Čierna Lehota ROŽ); pohíbaťi (Kalinovo LUČ)

pohýbať sa dok. urobiť pohyb, trochu sa pohnúť na mieste, pokývať sa: Ná, aľe já som na to pľiecko ľen trošku drgla rukou, to sä akosi pohíbalo troška (Žaškov DK)

pohýbať, zried pohybnúť dk
1. čo uviesť do pohybu, pohnúť niečo: k smíchu pohybnúť jeji pysky viďá (ASL 1701) pohnúť sa
2. čo porušiť, narušiť niečo: wcžely panske zdaliss sy nepohibal? Nepohibal (BOJNICE 1762); y to poorano tak bolo, kde zem bola pohibana (s. l. 1764); Tomka Palou sin w Gagyery pana welkomožneho Revay Moisisa sindol pohibal a neco s neho y wzal (FOLKUŠOVÁ 1766)