pohár m.
1. csl (sklená) nádoba na pitie nápojov (obyč. bez podstavca); jej obsah: To (žajdlík) bolo na páľenku, na víno mau̯ poháre (Priekopa MAR); Vo víčape zme maľi ftoďi takieto poháre: dvacantľoví štamperľík, pou̯decoví na páľenuočku, decoví aj dvadecovie (Mýto p. Ďumb. BRE); Voľakedi piľi z dreveních pohárou víno (Žemberovce LVI); Boli vínové a pivové poháre a štamprlíki zasa, a boli aj také velké, čo sa vitrú pascú (V. Rovné BYT); Biu̯a tam ďífka, Skaličanka, donésu̯a poháre, porát mi tan dau̯a (Mokrý Háj SKA); A ket pohar vodi nabral, ta perli na ňim buľi, a jeden pohar ňemohol vipidz na jeden odich (Buglovce LVO); Na viľiju večar kladľi do pohara tri čerešňovo pruti (Rankovce KOŠ)
L. holboví pohár (Bernolákovo BRA) - trojdecový pohár na víno
F. rá_ca pohárom na dno pozerá (Rim. Píla RS), rát poháre obracia (Rim. Píla RS), rát naziérá do pohára (Bošáca TRČ), rád poháre prekacuje (Bošáca TRČ), rát prekacá poháre (Súlovce TOP) - rád pije (alkohol); zo žandárom pohár prevrhla (Chyžné REV) - mala s ním dieťa zaslobodna; a to ďiauše, vara si pohár rozbilo (Revúca) - stratilo panenstvo, oťarchavelo; mlada jek pohar (Udavské HUM) - pekná bucľatá; zísť sa na smutní pohár (Martin) - prísť na kar
2. strsl, zsl (sklená) nádoba na zaváranie; jej obsah: Umívam poháre, iďien zaváraťi slúki (Návojovce TOP); Čo sa pametán, poháre na zaváraňia vari sto rázi meňeľi furmu (Pukanec LVI); A čo bola zostáta lúhovina kotle, tú zme pozlievale do cklenenech riadou, pohárou (Čelovce MK); Mľieko ostálo f tom pohári, do poli bola sädnúta smetana f tom pohári (Kokava n. Rim. RS); Dva poháre úhorvak som kúpila f sklepe (Rat. Lehota REV); Zleje sa do pohára a ňehá sa to f pohári vimočiť (Chocholná TRČ); Do pohárov son sťela dávaď baraski, ale boli ešťe tvrdé (Lapáš NIT); Ked ich je vícejki, dávajú sa do pohára (Hlboké SEN)
L. patentňí pohár (Pukanec LVI) - pohár so špeciálnym patentným uzáverom
3. niečo svojím tvarom podobné poháru
a. jor porcelánový izolátor na vedenie telefónnych liniek: Na kolíkoh boli poháre na tie linki (Val. Dubová DK)
b. piestom vybavený valec pumpy: pohar (Kys. N. Mesto)
c. jtek návlečka na konci osi voza, pridŕžajúca koleso: pohár (Podlužany LVI, Podhájska VRB); pohárik i pohárok m. zdrob. expr. k 1: No potom sa vľeje do toho (ovčieho mlieka) zo dva poháriki klägu (Pokryváč DK); Čo som vipiu̯ za pohárik, hňeď mi jeden do úst pkau̯ takú škvarku surovú (Detva ZVO); Víno sä pilo s pohárikou a páľenuo s cieuňikou (Kokava n. Rim. RS); Robotňíkom sa dával pľní pohárek, ľen nám, čo sme ešče ňemaľi šesnásc, dávaľi ľen pól pohárka (Papradno PB); Štrichla, bola čárka na pohárku, lebo bíval ajchluvaní pohárek (Modranka TRN); Už vipijem ľem jeden poharik (Spiš. Podhradie LVO); Ponaľival paľenki do poharikuf (Dl. Lúka BAR); Z varešku še čerpalo do poharikoh (Rozhanovce KOŠ)
L. krsná manka pri pohárku (Trenč. Závada TRČ) - zastar. staršia dievka zaručujúca sa pri obradnom prijímaní dievčaťa do spoločenstva dievok
F. rád má pohárik (Rochovce ROŽ) - rád si vypije (alkohol); odviknút si ot pohárika (Slavošovce ROŽ) - dlhší čas nepiť alkohol (ako zámer); richtára pohárki zabili (Trenč. Závada TRČ) - upil sa na smrť; pohárikový i pohárkový príd. v spoj. poháriková kmotra (Necpaly MAR), pohárkové krsné matere (Dol. Poruba ILA) - vedľajšia kmotra (svedkyňa) pri krste; pohárček i poháriček m. zdrob. expr. k 1: Ke_človeg tuho robil, poháriček misel vipiť (Ťapešovo NÁM); Poháriśok sa zabeu̯ (Kociha RS); Do žbánka sa vitáhlo vína a pilo sa s pohárčekóf a kamenáčkóf (Vinosady MOD)
F. ňezriekau̯ sa pohárčoka (Králiky BB) - neprestával piť alkohol; má pohárček sebe (Lapáš NIT) - má vypité, je opitý; pohárisko s. zvel. expr. k 1: Maco vipiu̯ na dúšok celuo pohárisko (Králiky BB); pohárisko (Revúca)