Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pohár -a L -i mn. -e m.

1. (sklená) nádoba na pitie; jej obsah: vínový p.; vypiť (za) plný p. mlieka

2. fľaša na zaváranie: p. kompótu

3. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v (šport.) súťaži: krištáľový, putovný p.

4. súťaž o takúto trofej: P. majstrov európskych krajín

● kniž.: p. utrpenia sa prelial, prekypel utrpenie presiahlo znesiteľnú mieru; → vypiť p. horkosti (až) do dna;

pohárový príd.: p-á súťaž;

pohárik -a m.

1. zdrob. k 1

2. chuťové poháriky orgány chuti na jazyku

● rád pozerá na dno p-a rád si vypije

pohárik -ka pl. N -ky m. (i zdrob.), pohárček -ka pl. N -ky m. zdrob.

pohár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.

1. sklenená nádoba na pitie nápojov, obyč. bez podstavca;

pren. obsah tejto nádoby: vínový, vodový, pivový p.; plný, prázdny p.; puknutý, rozbitý p.; dvojdecový, pollitrový p.; p. z brúseného skla; nalievať víno do p-ov, štrngať p-mi; vypiť p. piva, vína, vody, p. pálenky; Vypil pohár na dúšok. (Vaj.); pren.: podvihnúť, zodvihnúť p. na zdravie niekoho pripiť mu na zdravie; hovor. pri p-i pri pití, pri pijatike

● chytiť sa p-a oddať sa pitiu; žart. rád pozerá pohárom na dno, do p-a rád pije (alkoholické nápoje); nazrel hlboko do p-a opil sa; iron. búrka v p-i vody nadmerné zveličovanie niečoho bezvýznamného, malicherného; kniž. Prelial sa pohár utrpenia (Záb.) utrpenia už bolo príliš veľa. Úbohému treba dopiť pohár do poslednej kvapky (Vám.) znášať utrpenie až do konca.

2. šport. predmet (podobný poháru) dávaný ako odmena víťazovi nejakého športového podujatia; súťaž, v ktorej sa víťazovi odovzdáva pohár: získať, vyhrať p.; putovný p.; Stredoeurópsky p.;

3. niečo svojím tvarom podobné poháru: anat. očný p. distálna časť druhého mozgového nervu stavovcov;

pohárový príd.: šport. p. zápas, p-é stretnutie o pohár;

pohárik, pohárček, -a, zried. i poháriček, -čka m.

1. zdrob. expr. pohár, obyč. malý;

2. anat. chuťové poháriky orgány chuti umiestené na jazyku

pohár m.
1. csl (sklená) nádoba na pitie nápojov (obyč. bez podstavca); jej obsah: To (žajdlík) bolo na páľenku, na víno mau̯ poháre (Priekopa MAR); Vo víčape zme maľi ftoďi takieto poháre: dvacantľoví štamperľík, pou̯decoví na páľenuočku, decoví aj dvadecovie (Mýto p. Ďumb. BRE); Voľakedi piľi z dreveních pohárou víno (Žemberovce LVI); Boli vínové a pivové poháre a štamprlíki zasa, a boli aj také velké, čo sa vitrú pascú (V. Rovné BYT); Biu̯a tam ďífka, Skaličanka, donésu̯a poháre, porát mi tan dau̯a (Mokrý Háj SKA); A ket pohar vodi nabral, ta perli na ňim buľi, a jeden pohar ňemohol vipidz na jeden odich (Buglovce LVO); Na viľiju večar kladľi do pohara tri čerešňovo pruti (Rankovce KOŠ)
L. holboví pohár (Bernolákovo BRA) - trojdecový pohár na víno
F. rá_ca pohárom na dno pozerá (Rim. Píla RS), rát poháre obracia (Rim. Píla RS), rát naziérá do pohára (Bošáca TRČ), rád poháre prekacuje (Bošáca TRČ), rát prekacá poháre (Súlovce TOP) - rád pije (alkohol); zo žandárom pohár prevrhla (Chyžné REV) - mala s ním dieťa zaslobodna; a to ďiauše, vara si pohár rozbilo (Revúca) - stratilo panenstvo, oťarchavelo; mlada jek pohar (Udavské HUM) - pekná bucľatá; zísť sa na smutní pohár (Martin) - prísť na kar
2. strsl, zsl (sklená) nádoba na zaváranie; jej obsah: Umívam poháre, iďien zaváraťi slúki (Návojovce TOP); Čo sa pametán, poháre na zaváraňia vari sto rázi meňeľi furmu (Pukanec LVI); A čo bola zostáta lúhovina kotle, tú zme pozlievale do cklenenech riadou, pohárou (Čelovce MK); Mľieko ostálo f tom pohári, do poli bola sädnúta smetana f tom pohári (Kokava n. Rim. RS); Dva poháre úhorvak som kúpila f sklepe (Rat. Lehota REV); Zleje sa do pohára a ňehá sa to f pohári vimočiť (Chocholná TRČ); Do pohárov son sťela dávaď baraski, ale boli ešťe tvrdé (Lapáš NIT); Ked ich je vícejki, dávajú sa do pohára (Hlboké SEN)
L. patentňí pohár (Pukanec LVI) - pohár so špeciálnym patentným uzáverom
3. niečo svojím tvarom podobné poháru
a. jor porcelánový izolátor na vedenie telefónnych liniek: Na kolíkoh boli poháre na tie linki (Val. Dubová DK)
b. piestom vybavený valec pumpy: pohar (Kys. N. Mesto)
c. jtek návlečka na konci osi voza, pridŕžajúca koleso: pohár (Podlužany LVI, Podhájska VRB); pohárik i pohárok m. zdrob. expr. k 1: No potom sa vľeje do toho (ovčieho mlieka) zo dva poháriki klägu (Pokryváč DK); Čo som vipiu̯ za pohárik, hňeď mi jeden do úst pkau̯ takú škvarku surovú (Detva ZVO); Víno sä pilo s pohárikou a páľenuo s cieuňikou (Kokava n. Rim. RS); Robotňíkom sa dával pľní pohárek, ľen nám, čo sme ešče ňemaľi šesnásc, dávaľi ľen pól pohárka (Papradno PB); Štrichla, bola čárka na pohárku, lebo bíval ajchluvaní pohárek (Modranka TRN); Už vipijem ľem jeden poharik (Spiš. Podhradie LVO); Ponaľival paľenki do poharikuf (Dl. Lúka BAR); Z varešku še čerpalo do poharikoh (Rozhanovce KOŠ)
L. krsná manka pri pohárku (Trenč. Závada TRČ) - zastar. staršia dievka zaručujúca sa pri obradnom prijímaní dievčaťa do spoločenstva dievok
F. rád má pohárik (Rochovce ROŽ) - rád si vypije (alkohol); odviknút si ot pohárika (Slavošovce ROŽ) - dlhší čas nepiť alkohol (ako zámer); richtára pohárki zabili (Trenč. Závada TRČ) - upil sa na smrť; pohárikový i pohárkový príd. v spoj. poháriková kmotra (Necpaly MAR), pohárkové krsné matere (Dol. Poruba ILA) - vedľajšia kmotra (svedkyňa) pri krste; pohárček i poháriček m. zdrob. expr. k 1: Ke_človeg tuho robil, poháriček misel vipiť (Ťapešovo NÁM); Poháriśok sa zabeu̯ (Kociha RS); Do žbánka sa vitáhlo vína a pilo sa s pohárčekóf a kamenáčkóf (Vinosady MOD)
F. ňezriekau̯ sa pohárčoka (Králiky BB) - neprestával piť alkohol; má pohárček sebe (Lapáš NIT) - má vypité, je opitý; pohárisko s. zvel. expr. k 1: Maco vipiu̯ na dúšok celuo pohárisko (Králiky BB); pohárisko (Revúca)