poháňať -a nedok.
1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje; loď p-ná parou
2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;
pren. p-la ho túžba po pomste
3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom
4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;
dok. k 2, 3 pohnať -ženie -ženú
poháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace
2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti
3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
poháňať 1. p. hnať 1 2. p. súriť 1
súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali
2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh
3. p. ponáhľať sa 2
poháňať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, hnať: elektrina poháňa stroje, para poháňa rušeň, voda poháňa mlyn;
2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Ujec ho (Jánošíka) volal, aby mu šiel kravu poháňať na jarmok. (Al.) Jano pred sebou chcel poháňať celú svoju skupinu. (Tat.)
3. (bezpredm. i čo) robiť pohoniča: Pred tromi rokmi poháňal ešte otcovi. (Kuk.) Poháňal ich (kone) panský kočiš. (Fig.)
4. (koho, čo) nútiť do rýchleho pohybu, do behu, do rýchlej práce; p. kone do cvalu, p. niekoho do práce, do behu; Poháňať by som chcela (čas), aby moje deti rástli. (Šolt.); pren. Neustále ho poháňa túžba čo najviac dokázať. (Laz.)
5. hovor. expr. ponáhľať sa, hnať sa, uháňať: Ľudovít poháňa s papiermi pod pazuchou k bráne. (Al.);
dok. k 1, 2, 4 pohnať
pohnať, -ženie, -ženú, rozk. -žeň dok.
1. (čo) uviesť do pohybu, do činnosti: turbíny voda pohnala (Ráz.-Mart.)
● p. niekomu vodu na mlyn pomôcť mu, podporiť ho;
2. (čo, koho i bezpredm.) donútiť k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Keď došli po bráničku, pohnal kŕdeľ. (Ráz.-Mart.) Keby ho (Jánošíka) dostali páni do rúk, pohnali by ho pod šibenicu. (Hruš.)
● posmeš. poženie za grajciar voš na tretiu dedinu o lakomom, skúpom človeku; p. niekoho pred súd zažalovať ho; p. niekoho na zodpovednosť prinútiť ho, aby sa zodpovedal;
3. (koho, čo) prinútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: p. kone, p. niekoho do behu;
4. (koho) rázne prinútiť odísť, vyhnať, odohnať, zahnať: Odviažem psa a ten vás poženie. (Tomašč.) Kopnite sem zaraz, lebo vás poženiem. (Mor.)
5. (koho do čoho) prinútiť, donútiť niekoho k niečomu: Čo bude s nami, keď zvíťazia tí, ktorí nás pohnali do vojny. (Šolt.);
nedok. poháňať
poháňať nedok. 1. csl poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: Motor je poháňaní benzínom (Sučany MAR); Tiä (stroje) buli pohánäniä vodó (Ratková REV); Povietrňí mlín, to je proto, že vietrem to bilo poháňané (Skalica); Kotel pohaňal mlacačku a tag mlacil (V. Kazimír TRB) 2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, súriť, pobádať: Abi som ta ždi pohánal do roboti (Val. Belá PDZ); Tú abi človek furt poháňav do roboti, bárďe sa zaviprává a robota stojí! (Lapáš NIT); No, do hotovího uš nás Srbi poháňali (Mokrý Háj SKA); Ňechciol ňidž robic, ta ho ocec furd muśol pohaňac (Kluknava GEL) 3. csl povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu, duriť: Ena popretku slameňikom, zo zrnom zme ju (svinku) poťkale a druhá pozatku papekom, pohaňaťi bola potrebná (Čelovce MK) 4. viesť záprah, robiť pohoniča: Do Zázrivej som sä nachoďiu̯, tochto chlapcä oťec, ten tam ňigdi ňekceu̯ koňe poháňäť (Žaškov DK); Naučeu̯ som sa aj koňe zapriahaťi aj poháňaťi a oraťi (Vráble); Jedon poháňau̯ koňe, jedon dávau̯ do mašini (Lišov KRU); Poháňau̯ son (voly), orau̯, drevo voziu̯ (Kokava n. Rim. RS); Do mav koňe, poháňav po tích snopkoch koňe (Lapáš NIT); Ja orala, mama pohaňala (Torysa SAB)
poháňať ndk 1. koho v čom nútiť niekoho: aby geho potom nykdy Maczek w niczem nepohanel ani nepotjskal (SOBOTIŠTE 1604 E) 2. (o zvieratách) pobádať do práce, robiť pohoniča: Kmetowi pluhem swým orati pomahaly a on pohanel na tych zemech (TRENČÍN 1574); (bratanec) mi pohanal ale za rok (ŽILINA 1591); ty zeme wždicky Patrowanje vziwali, na kterichžto zemiach som y pohanial (P. LEHOTA 1625); chlapec bil, kdi do Hib prissiel, takže temer pohanat newladal (LIPTOV 17. st); rychtar w mladom weku pohanal Račkowy woly, ked orawal tu zem (D. STRHÁRE 1745) 3. čo od čoho odháňať, vyháňať niečo: (roh z jednorožca) mrakoty od srdce pohany (HL 17. st); -avať frekv k 2: swedok timj časmj pohoničom biwsse pri pluhach pohanawal (OKOLIČNÉ 1780); p. sa ndk práv o čo (s kým) mať spor s niekým, súdiť sa s niekým: to miesto gest zwadlywe a wsude a wždj sa pohanaly Dobrassowane z Bobotiany on (DOBRAŠOV 1654); nedawno sa počzaly o ty dubrawy pohanat (HOŠTINÁ 1722); skrze hag pan Gilany a pan Hodossy spolem se pohanagu (BÁNOVCE n. B. 1730)