Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poháňať -a nedok.

1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje; loď p-ná parou

2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;

pren. p-la ho túžba po pomste

3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom

4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;

dok. k 2, 3 pohnať -ženie -ženú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poháňať ‑a ‑ajú nedok.

poháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


poháňať 1. p. hnať 1 2. p. súriť 1


súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, hnať: elektrina poháňa stroje, para poháňa rušeň, voda poháňa mlyn;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Ujec ho (Jánošíka) volal, aby mu šiel kravu poháňať na jarmok. (Al.) Jano pred sebou chcel poháňať celú svoju skupinu. (Tat.)

3. (bezpredm. i čo) robiť pohoniča: Pred tromi rokmi poháňal ešte otcovi. (Kuk.) Poháňal ich (kone) panský kočiš. (Fig.)

4. (koho, čo) nútiť do rýchleho pohybu, do behu, do rýchlej práce; p. kone do cvalu, p. niekoho do práce, do behu; Poháňať by som chcela (čas), aby moje deti rástli. (Šolt.); pren. Neustále ho poháňa túžba čo najviac dokázať. (Laz.)

5. hovor. expr. ponáhľať sa, hnať sa, uháňať: Ľudovít poháňa s papiermi pod pazuchou k bráne. (Al.);

dok. k 1, 2, 4 pohnať


pohnať, -ženie, -ženú, rozk. -žeň dok.

1. (čo) uviesť do pohybu, do činnosti: turbíny voda pohnala (Ráz.-Mart.)

p. niekomu vodu na mlyn pomôcť mu, podporiť ho;

2. (čo, koho i bezpredm.) donútiť k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Keď došli po bráničku, pohnal kŕdeľ. (Ráz.-Mart.) Keby ho (Jánošíka) dostali páni do rúk, pohnali by ho pod šibenicu. (Hruš.)

posmeš. poženie za grajciar voš na tretiu dedinu o lakomom, skúpom človeku; p. niekoho pred súd zažalovať ho; p. niekoho na zodpovednosť prinútiť ho, aby sa zodpovedal;

3. (koho, čo) prinútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: p. kone, p. niekoho do behu;

4. (koho) rázne prinútiť odísť, vyhnať, odohnať, zahnať: Odviažem psa a ten vás poženie. (Tomašč.) Kopnite sem zaraz, lebo vás poženiem. (Mor.)

5. (koho do čoho) prinútiť, donútiť niekoho k niečomu: Čo bude s nami, keď zvíťazia tí, ktorí nás pohnali do vojny. (Šolt.);

nedok. poháňať

poháňať nedok.
1. csl poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: Motor je poháňaní benzínom (Sučany MAR); Tiä (stroje) buli pohánäniä vodó (Ratková REV); Povietrňí mlín, to je proto, že vietrem to bilo poháňané (Skalica); Kotel pohaňal mlacačku a tag mlacil (V. Kazimír TRB)
2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, súriť, pobádať: Abi som ta ždi pohánal do roboti (Val. Belá PDZ); Tú abi človek furt poháňav do roboti, bárďe sa zaviprává a robota stojí! (Lapáš NIT); No, do hotovího uš nás Srbi poháňali (Mokrý Háj SKA); Ňechciol ňidž robic, ta ho ocec furd muśol pohaňac (Kluknava GEL)
3. csl povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu, duriť: Ena popretku slameňikom, zo zrnom zme ju (svinku) poťkale a druhá pozatku papekom, pohaňaťi bola potrebná (Čelovce MK)
4. viesť záprah, robiť pohoniča: Do Zázrivej som sä nachoďiu̯, tochto chlapcä oťec, ten tam ňigdi ňekceu̯ koňe poháňäť (Žaškov DK); Naučeu̯ som sa aj koňe zapriahaťi aj poháňaťi a oraťi (Vráble); Jedon poháňau̯ koňe, jedon dávau̯ do mašini (Lišov KRU); Poháňau̯ son (voly), orau̯, drevo voziu̯ (Kokava n. Rim. RS); Do mav koňe, poháňav po tích snopkoch koňe (Lapáš NIT); Ja orala, mama pohaňala (Torysa SAB)

poháňať ndk
1. koho v čom nútiť niekoho: aby geho potom nykdy Maczek w niczem nepohanel ani nepotjskal (SOBOTIŠTE 1604 E)
2. (o zvieratách) pobádať do práce, robiť pohoniča: Kmetowi pluhem swým orati pomahaly a on pohanel na tych zemech (TRENČÍN 1574); (bratanec) mi pohanal ale za rok (ŽILINA 1591); ty zeme wždicky Patrowanje vziwali, na kterichžto zemiach som y pohanial (P. LEHOTA 1625); chlapec bil, kdi do Hib prissiel, takže temer pohanat newladal (LIPTOV 17. st); rychtar w mladom weku pohanal Račkowy woly, ked orawal tu zem (D. STRHÁRE 1745)
3. čo od čoho odháňať, vyháňať niečo: (roh z jednorožca) mrakoty od srdce pohany (HL 17. st); -avať frekv k 2: swedok timj časmj pohoničom biwsse pri pluhach pohanawal (OKOLIČNÉ 1780); p. sa ndk práv o čo (s kým) mať spor s niekým, súdiť sa s niekým: to miesto gest zwadlywe a wsude a wždj sa pohanaly Dobrassowane z Bobotiany on (DOBRAŠOV 1654); nedawno sa počzaly o ty dubrawy pohanat (HOŠTINÁ 1722); skrze hag pan Gilany a pan Hodossy spolem se pohanagu (BÁNOVCE n. B. 1730)

poháňať poháňať

Zvukové nahrávky niektorých slov

poháňať: →speex →vorbis
aký motor ho poháňa quel moteur l'animait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu