pogniaviť -i dok. mliaždením popučiť, pomliaždiť, rozmliaždiť: p. zemiaky na kašu; p-ený trávnik
pogniaviť -vi -via pogniav! -vil -viac -vený -venie dok.
gniaviť -vi -via gniav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo, zried. koho) ▶ silou, tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať jeho celistvosť; syn. dláviť, mliaždiť, pučiť: g. hrozno; g. zemiaky v hrnci; nohou g. ohorok cigarety; g. červíka; Ležala medzi jahodami a jej telo gniavilo červené plody. [J. Mlčochová] 2. (čo (kam)) ▶ silou, tlakom pôsobiť na niečo a tým zmenšovať jeho celkový objem; syn. tlačiť, natláčať: g. kapustu do suda; g. trávu, slamu 3. (čo) ▶ stískať, mädliť rukami al. v rukách: negniav to mačiatko; Gniavil košeľu v krivých prstoch. [J. Horák] krčil 4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať duševné, prípadne i telesné utrpenie, moriť, trýzniť, ubíjať: gniavila ho samota, prázdnota; gniavi ho zlé svedomie, bremeno viny; dušu mu gniavi strach, závisť; gniavi ju zákerná choroba; Ťažké starosti a obavy gniavili ich ako mory. [Ľ. Zúbek]; Neistota dokáže gniaviť sťa balvan. [Vč 1990] 5. expr. (koho, čo) ▶ násilne obmedzovať, potláčať určitú skupinu ľudí, jej práva a slobody, utláčať, ubíjať, deptať: gniavili ich ľudskú dôstojnosť; gniavený ľud; sedliak gniavený biedou [LT 1991] ▷ dok. ↗ zgniaviť, k 1 i ↗ pogniaviť, ugniaviť, k 1, 2, 3, 5 ↗ pogniaviť, k 4 i ugniaviť
podláviť 1. dlávením upraviť • popučiť • pomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašu • pogniaviť • expr. pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • rozmliaždiť • rozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hrozno • porozpúčať • porozmliažďovať (postupne, viac vecí)
2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapať • pomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovocia • pochodiť • postúpať: postúpať priesady • zošliapať • ušliapať • expr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvety • pogniaviť: pogniaviť húsence • zdláviť • udláviť • expr.: zdlapčiť • udlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadky • dodláviť • dogniaviť • dostúpať • došliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)
3. p. zaškrtiť 1
pogniaviť p. podláviť 1, 2
pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapať • zošliapať • ušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná tráva • postúpať: postúpať vysiatu hriadku • pochodiť • pobehať • poskákať • expr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehu • podupať • udupať • zdupať • ubiť • expr.: udupkať • zdupkať • zdupčiť • zdepčiť • zdepsiť • zdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obilie • podláviť • zdláviť • udláviť • expr.: zdlapčiť • udlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipány • pogniaviť • dostúpať • dodláviť • dogniaviť • došliapať (silno, väčšie množstvo)
2. p. zneuctiť 1
rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)
zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)
2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)
3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch
pogniaviť, -i, -ia dok. (čo) podláviť, zgniaviť, zdláviť; rozmliaždiť (väčšie množstvo niečoho al. dôkladne): (Húsatá) ležia zašliapnuté v pogniavenej tráve. (Heč.) Voly mu rebrá pogniavili. (Ondr.); pren. expr. (Chlapi) znechutení, s pogniavenými dušami vrátili sa do Vranova (Urb.) zdeptaní, deprimovaní.
pogniaviť dok. 1. strsl, zsl popučiť, pomliaždiť, podláviť (obyč. zemiaky): Pogňiav té zemiaki, uš sa uvariľi! (Košťany n. Tur. MAR); Pognávila si uš té zemáki? (Val. Belá PDZ); Pognáu̯ zemáki, dám ích prascom! (Vaďovce MYJ); Pogňáf ti krumpole! (Jakubov MAL); pogňáviť (Hor. Lehota DK) 2. čiast. zsl zničiť šliapaním, pritlačením usmrtiť: Celú zahradu mi ďecká pogňiaviľi (Slovany MAR); Svina pognávila praste (Lukáčovce HLO); pogňáviť (Dubnica n. Váh. ILA)