Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

pogniaviť -i dok. mliaždením popučiť, pomliaždiť, rozmliaždiť: p. zemiaky na kašu; p-ený trávnik

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pogniaviť ‑i ‑ia dok.

pogniaviť -vi -via pogniav! -vil -viac -vený -venie dok.

gniaviť -vi -via gniav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo, zried. koho) ▶ silou, tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať jeho celistvosť; syn. dláviť, mliaždiť, pučiť: g. hrozno; g. zemiaky v hrnci; nohou g. ohorok cigarety; g. červíka; Ležala medzi jahodami a jej telo gniavilo červené plody. [J. Mlčochová]
2. (čo (kam)) ▶ silou, tlakom pôsobiť na niečo a tým zmenšovať jeho celkový objem; syn. tlačiť, natláčať: g. kapustu do suda; g. trávu, slamu
3. (čo) ▶ stískať, mädliť rukami al. v rukách: negniav to mačiatko; Gniavil košeľu v krivých prstoch. [J. Horák] krčil
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať duševné, prípadne i telesné utrpenie, moriť, trýzniť, ubíjať: gniavila ho samota, prázdnota; gniavi ho zlé svedomie, bremeno viny; dušu mu gniavi strach, závisť; gniavi ju zákerná choroba; Ťažké starosti a obavy gniavili ich ako mory. [Ľ. Zúbek]; Neistota dokáže gniaviť sťa balvan. [Vč 1990]
5. expr. (koho, čo) ▶ násilne obmedzovať, potláčať určitú skupinu ľudí, jej práva a slobody, utláčať, ubíjať, deptať: gniavili ich ľudskú dôstojnosť; gniavený ľud; sedliak gniavený biedou [LT 1991]
dok.zgniaviť, k 1 ipogniaviť, ugniaviť, k 1, 2, 3, 5pogniaviť, k 4 i ugniaviť

podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

3. p. zaškrtiť 1


pogniaviť p. podláviť 1, 2


pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

2. p. zneuctiť 1


rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašurozdláviťpodláviťrozgniaviťpogniaviťrozpučiťpopučiťroztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiakydomliaždiťexpr.: umliaždiťdogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil rukuzadláviťzagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovkyexpr.: zapučiťprepučiťzmliaždiťzmiagaťrozmiagaťpomiagať: pomiagané jahody s cukrompomiesiťrozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlinaroztĺcťpotĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prachrozdrobiťrozmeliťpomeliťrozmrviťpomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chliebrozdupaťrozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromomrozotrieťroztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlaniexpr. domrviťexpr. zried.: rozcápaťrozpagáčiťnár.: rozmliagaťrozmliazgaťrozdegviťdomeliťporozpúčaťporoztláčať (postupne, viac vecí)


zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pogniaviť, -i, -ia dok. (čo) podláviť, zgniaviť, zdláviť; rozmliaždiť (väčšie množstvo niečoho al. dôkladne): (Húsatá) ležia zašliapnuté v pogniavenej tráve. (Heč.) Voly mu rebrá pogniavili. (Ondr.); pren. expr. (Chlapi) znechutení, s pogniavenými dušami vrátili sa do Vranova (Urb.) zdeptaní, deprimovaní.

pogniaviť dok.
1. strsl, zsl popučiť, pomliaždiť, podláviť (obyč. zemiaky): Pogňiav té zemiaki, uš sa uvariľi! (Košťany n. Tur. MAR); Pognávila si uš té zemáki? (Val. Belá PDZ); Pognáu̯ zemáki, dám ích prascom! (Vaďovce MYJ); Pogňáf ti krumpole! (Jakubov MAL); pogňáviť (Hor. Lehota DK)
2. čiast. zsl zničiť šliapaním, pritlačením usmrtiť: Celú zahradu mi ďecká pogňiaviľi (Slovany MAR); Svina pognávila praste (Lukáčovce HLO); pogňáviť (Dubnica n. Váh. ILA)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu