poézia -ie ž.
1. slovesná umel. (veršovaná) tvorba využívajúca viazanú reč, básnictvo: lyrická p., klasická p.
2. poetickosť slovesného diela: verše plné nežnej p-ie
3. čaro, pôvab, idyla: p. zasneženej krajiny;
poetický príd.;
poeticky prísl.: p. stvárnená téma;
poetickosť -i ž. poetický ráz
poetickosť [-t-] -ti ž.
poetický príd. ‹l < g›
1. súvisiaci s poéziou 1, básnický
2. majúci zmysel pre poéziu 2, 3, jemnosť, rojčivosť, básnivosť; vyznačujúci sa čarom, pôvabom, krásou, vzletný, pôvabný, čarovný: p-á krajina;
poeticky prísl.;
poetickosť -ti ž.: p. reči; – p. domova
lyrizmus lyrický ráz • lyrika: lyrizmus, lyrika nížiny pri západe slnka • citovosť • poetickosť • náladovosť
poetický príd.
1. lit. týkajúci sa poézie, básnický: p. motív, p-é figúry, p-é obrazy; p. text; p-á vidina;
2. ako v poézii, čarovne krásny: p. večer (Jes.); p-é svetlo mesiaca (Šolt.); p-á jesenná pohoda (Karv.);
poeticky prísl.: Na čelo poeticky padali vlasy. (Jes.);
poetickosť i poetičnosť, -ti ž. ráz, charakter niečoho poetického