poet -a, poeta -u m. kniž. básnik;
poetka -y -tiek ž.
poet -ta pl. N -ti, poeta -tu pl. N -ti I -tmi m.
poet -a, poeta -u m. (poetka -y ž.) ‹l < g› kniž. básnik
básnik slovesný umelec, ktorý skladá básne • kniž.: poet • poeta: básnici, poeti minulého storočia • bard (básnik významný pre národ): Hviezdoslav sa stal slovenským bardom • kniž. al. poet.: pevec • spevec: niet už skutočných (s)pevcov • zastar. veršovec: lyrické umenie veršovcov • pejor. veršotepec • pejor. zastar. veršovník • hovor. pejor.: veršikár • básničkár: myslel si, že je ktovieaký veršotepec, ale bol obyčajný veršikár, básničkár • kniž. verzifikátor
poet p. básnik
poeta, -u i poet, -a, mn. č. -i m. kniž. básnik
poet, poeta m lat básnik: nektery z wassich poetu powedely, že rodina geho sme (Le 1730); u poetow nalezness gich (bohov) wice (GV 1755); Ovidius poeta to znamenal (HT 1760); Homerus, znamenity gerecsky poeta; Zoilus, poet, ktery proty Homerussowi pisal (KS 1763); -ický, -ičný, -ský príd: magicze ya zreni na oneno verssiček poetičky (!) (TC 1631); podle poeti poetickích rečy Seneka o sude swečy (GŠ 1758); poeticus: poetycky, werssowaty; enarratio poetarum: pjsem poetských wyklad (KS 1763); baječnú (:poetičnu:) historiu som čítala (DS 1795) L. p. kumšt, p-é umenie básnictvo: werssospěwský (:poetický:) kunsst w tom záležj (StN 1785); w poetickem umeňj zbehlj a wicwičenj gsau (PT 1796); po poeticky prísl výraz: poetice: po poeticky, na spúsob poetúw (KS 1763); poetice: po poeticky (LD 18. st)