podvojný čísl. nás. odb. kt. má 2 zložky, dvojitý: p-é účtovníctvo so zápisom na 2 stranách účtu;
podvojne prísl.;
podvojnosť -i ž.: organizačná p.
podvojnosť -ti ž.
dualizmus systém založený na dvoch samostatných princípoch • podvojnosť • dvojitosť (op. monizmus)
podvojnosť p. dualizmus
podvojný príd. majúci dve časti, dvojitý; účt. p-é účtovníctvo pri ktorom sa každá položka zapisuje na dve miesta účtovnej knihy; chem. p-é soli, p-é sírany, p-é zliatiny zlúčeniny, ktoré sa rozkladajú tak, ako keby sa každá z ich zložiek rozkladala osobitne;
podvojne prísl.: účtovať p.;
podvojnosť, -ti ž. dvojkoľajnosť: organizačná p., politická p.; účt. p. účtovania, p. rozpočtových zápisov