podvodník -a mn. -ci m. kto podvádza (význ. 1), kto sa dopúšťa podvodu: sobášny p.;
podvodníčka -y -čok ž.;
podvodnícky príd. i prísl.: p-e živly; p. si počínať;
podvodníctvo -a s. podvádzanie
podvodníčka -ky -čok ž.
podvodník, -a, mn. č. -ci m. kto podvádza, kto robí podvody; klamár, luhár: Mišo klial na vojaka, že je podvodník a cigáň, že ho tak mrzko oklamal. (Jégé);
podvodníčka, -y, -čok (zastar i podvodnica, -e, -níc) ž.;
podvodnícky príd. i prísl.: p-e spôsoby; počínať si p.;
podvodníctvo, -a str. podvodné konanie, podvodné kúsky, podvádzanie