podviesť -vedie -vedú dok.
1. dopustiť sa podvodu voči niekomu, oklamať: p. úradný orgán
2. dopustiť sa nevery, oklamať: p. manžela;
nedok. podvádzať -a
podviesť -vedie -vedú (ne)podveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok.
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
podviesť p. oklamať 2, 3
zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ
2. p. prezradiť
podvádzať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, zried. i čo) klamať, cigániť: (Drak) nás stále podvádzal. (Chrob.) On zoskočil z okna, chcejúc podvádzať obyvateľstvo dediny. (Al.)
2. (koho, koho s kým) byť neverný niekomu: p. manželku, manžela;
dok. podviesť
podviesť, -vedie, -vedú, -viedol dok.
1. (koho, zried. i čo) oklamať, ocigániť: Nikdy nepovedal niečo, čím by ma bol chcel podviesť. (Šolt.) Hnevalo ju, že sa dala vojakovi podviesť. (Jégé);
nedok. podvádzať
podviesť dok. 1. strsl, zsl dopustiť sa podvodu, nevery, oklamať: podviedou̯ ženu (Kláštor p. Zniev. MAR, Tajov BB); podvícť suseda (Koniarovce TOP); podvésci suseda (Bošáca TRČ) 2. sšar expr. naviesť na niečo: Un bi to ňebul robil, kebi ho ňebuľi podvedľi na to (Torysa SAB)
podvádzať p. podviesť
podviesť [-vie-, -vé-] dk 1. koho oklamať niekoho: prilyssnemu sstesty nedeg se podwestj (BV 1652); gestly gsme u wyre bludyly, od tebe sme podwedeny (ŠV 1675); pani podwiedli comissarou (S. ĽUPČA 1689); wrchnost gste ossydily, sklamali, podwědli (SK 1697); sentio me a te deceptum: widím, že gsem od tebe oklamán, podweden (WU 1750); nedám se podvést falešným pannám nikda wíc (ASL 1759); mna mizernu a opusstenu ženu podwedly (LIPTOV 1765) 2. koho na čo, k čomu, proti komu zviesť; naviesť: (Doroty) se zeptali, kterak ona gsucze pod ochranu geho w smylneg žadosty gest podwedena (N. MESTO n. V. 1603); (nevesta a syn) mne na to podwedly, abich gim ga hospodarstwy moge do uzitku dal (PUKANEC 1767); chcel gjch podwésti, aby modlám obětu činili (WP 1768); židé ženy swé podwédli, aby aposstolú z města wyhnali (PrW 1780); (žena) grófa proťi nám (sedliakom) parchá a podwáďá (BU 1795); (diabol) prwnich ludi pokussal y k hrichu gich podwedel (SJ 18. st); podvodiť, podvádzať [-dzať, -ďať, -deť, -diť], podvodzovať [-zo-] ndk k 1: lutherany sami sebe welice podwazagú (IA 1708); ani dablu ani telu nedam se podwaděti (PoP 1723-24); klamam, podwodím (AS 1728); (hlupáci) od ducha pychy a lži pro wysokomyslnost swu býwagj pod vozowánj (FP 1744); defraudo: oklamáwám, ssydim, podwodim (WU 1750); lidj, kterj geho podwadali (WP 1768); circumnenio: obcházým, podwodjm, oklamáwám (CL 1777); k 2: (pán) Janossa podwazal, aby zem u Ssipa fragmocžil (TURIEC 1756); pánu a wladari mému zawázan sem krestianuw podwáditi (VP 1764); začal gu na hrych podwáczat (PeP 1770)
podvodiť p. podviesť
podvodzovať p. podviesť