podstrčiť dok.
1. strčiť, položiť pod niekoho, niečo: p. pod raneného deku; p. pod bremeno sochor
2. potajomky dať, vpašovať: p-la zajatcovi kus chleba;
nedok. podstrkávať -a, podstrkovať
podstrčiť -čí -čia podstrč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
podstrčiť sa -čí sa -čia sa podstrč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
podložiť 1. dať pod niečo oporu • podoprieť • podprieť: podložiť si, pod(o)prieť si hlavu • popodkladať • popodopierať (postupne, viacerými vecami)
2. použiť ako argument, ako východisko • podoprieť • podprieť: podložiť, podoprieť tvrdenie faktmi • odôvodniť • zdôvodniť: odôvodniť, zdôvodniť zvýšenie miezd • kniž. opodstatniť
3. tajne niečo niekam dať, niekam niečo vpašovať • podhodiť • podstrčiť: neviem, kto mi na stôl podložil, podhodil, podstrčil anonymný list • podvrhnúť: podvrhnutý spis
4. pridať palivo, aby sa udržal oheň; rozložiť oheň • priložiť: podložiť, priložiť do pece drevo • popodkladať • poprikladať (postupne) • zakúriť • podkúriť: treba podložiť, zakúriť do sporáka
podstrčiť 1. p. strčiť 1 2. p. podvrhnúť
podvrhnúť so zlým úmyslom niečo, niekoho potajomky niekde umiestniť • podstrčiť: tajomníkovi podvrhli, podstrčili sfalšované dokumenty • vpašovať: vpašovať drogy • podhodiť: ježibaba podhodila princeznej šteňa
strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha
p. aj vopchať
2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)
podstrčiť, -í, -ia dok.
1. (čo komu) strčiť niečo pod niekoho al. pod niečo; strčiť niekomu al. niečomu niečo, pristrčiť: Prešla (deva) k môjmu koňovi a podstrčila mu vedro s vodou. (Švant.) Čuvalka ho prikryla a pod nohy mu podstrčila stoličku. (Zgur.)
2. (komu čo, zried. i čoho) nenápadne, nepozorovane niečo niekomu dať, vpašovať niekam: Podstrčila jej jeho vlastné peniaze. (Šolt.) Všade podstrčí umeleckých zvláštností. (Kuk.) Napíšte proste čosi a to podstrčí nejako Ľudmile. (Tim.);
nedok. podstrkovať, -uje, -ujú, podstrkávať i podstŕkať, -a, -ajú
|| podstrčiť sa zried. strčiť sa pod niečo; prejsť popod niečo: Schvatne bubon, podstrčí sa materi pod rukami. (Heč.);
nedok. podstrkovať sa i podstrkávať sa
podstrčiť dok. 1. strsl, zsl strčiť, položiť niečo pod niečo: Tak som ej té hrabľe poctrčila g nosu (Blatnica MAR); Potstrčiu̯ jej tú fľaštičku a ľen čo ju schiťila, hňeď mu ju vráťila práznu (Lešť MK); Pot komorné dvere treba pocctrčiď volákú handru, lebo strašňe ťahá (Lapáš NIT) 2. sstrsl, zsl potajomky dať, položiť niečo: Viďíš, ten puďelár mi ňiegdo poctrčiu̯! (Košťany n. Tur. MAR); Apa mu poctrčili pár korún na prilepšeňé (Lapáš NIT) F. aj jalovéj krave ťela bi potstrčil (Bošáca TRČ) - je prefíkaný
podstrčiť, podstrknúť dk 1. čo vstrčiť niečo pod niečo: roztáhnú po wrchu plássť ssarlátowy, ktery prikrygú s prikrywadlem a podstrčá sochori (KB 1757); subtus adigere: podstrčiti, podstrknauti (PD 18. st) 2. nenápadne vsunúť, dať: pren podstrčili slowo obžiwugjcý (SPa 1716) 3. postrčiť: Fabin swecsku podstrcil (KRUPINA 1742); podstrkovať ndk k 1: ona gi podussky pod hlawu podstrkovala (VP 1764)
podstrknúť, podstrkovať p. podstrčiť