podstata -y -tát ž.
1. zákl., hlav. zložka, základ, jadro: p. vedy je teoretická; dotknúť sa p-y problému; je to vo svojej p-e správne; práv. skutková p. skutočný stav; filoz. bytosť al. vec jestvujúca samostatne, v sebe samej a nie v inom subjekte
2. hmotný základ: žiť z p-y z hotovosti
3. v podstate v platnosti čast. má význ. zhrnutia s obmedzením na isté (nedôležité) prípady: návrh podporili v p. všetci, stanovisko bolo v p. súhlasné
podstata -ty -tát ž.
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadro • základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému • ťažisko: ťažisko otázky • os: osou románu je hľadanie pravdy • založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista • základňa: myšlienková základňa teórie • kniž.: báza • fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho • kniž. substancia: hmotná substancia • kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti • kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci • stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti
p. aj základ
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
podstata, -y, -tát ž.
1. základná, hlavná, najdôležitejšia časť, zložka niečoho: materiálna p. sveta; p. revolúcie; p. hnutia; byť p-ou niečoho základom, jadrom; je v p-e dobrý v základe, v jadre; nájsť p-u veci; Sochárstvo je v podstate vecou veľmi ťažkou. (Al.); práv. skutková p. skutočný stav, ktorý má byť podľa zákona posudzovaný;
2. hmotný základ: Celú vojnu žili, ako sa hovorí, z podstaty. (Tat.); práv. majetková p.; konkurzná p. majetok podrobený exekúcii;
3. zried. odôvodnenie, opodstatnenosť: Nemá to (panské obliekanie) zmyslu ani podstaty. (Kuk.)
podstata ž 1. základná, najdôležitejšia zložka niečoho, základ: (evangelia), w njchžto podstata krstu swatehom se obsahuge (BAg 1585); Otec y Syn y Duch swatý, tri osobi gedné podstati (CC 1655); widite, gaka gest podstata te wassy obrany (ZA 1676); elementum: žiwel, začátek žiwla aneb podstata žiwla (KS 1763); bytnost aneb podstata slunce (WP 1768); nech reknú, gakú chcegú nepráteli, tú hmotnost a podstatu, s kterég Búh swet poskládal (BN 1789) 2. podoba, tvar: byalošov rozdielne podstaty gsu: zemle, peretce (KoB 1666); cyrkew katolická w sobe obsahowala ženskeg y muskeg postaty lidj (PW 1752); wssecy prigdu na (posledný) sud w podstati rownakeg (GŠ 1758); telce mezi s. Martinom a Wjánoci wiljáhnuté budau welkeg podstati (PL 1787); (diabol) wzal na seba podstatu hada (DS 1795); mladence Minerwa w Mentorowe podstate sprowazela (PT 1796); wčeli mnohonásobné gsu gak w barwe, podstate, tak ag we swich powinnosťach (PR 18. st) 3. osoba: smrt žadna žiwa podstata nenj (LKa 1736); Marya Magdalena wiborneg osobi aneb podstaty bila (MS 1758) 4. postava: na svitáňí juž rozeznaťi móhel podstatu tovariša jamního (BR 1785); Antonius Keresztury, maleg podstati, ulapeni ma biti (Kur 1786); -ný príd 1. k 1: žaloby a provineni podstatnejši pred vrchnost predložene byti maji (B. BYSTRICA 1633 CM); po rozgimany a specialnich podstatnich priczin vwazowany (rozhodol) (SKALICA 1671); podstatne wecy tam byli gakoby oponu prikryte (SP 1696); w podstatnych wecech prawy katolicy sobe neodporugi (DuH 1723); krom trogjho podstatneho slybu regula (františkánov) obsahuge dwacet pět prikázánj (MPS 1777) L. p-é meno gram slovný druh, substantívum: podstatné gména gsau slowa k rozumenj rozličných bytnostj vstanowené (DM 1780); w podstatních menách (BE 1794) 2. k 3: Gezu Kryste, genž sy wečne slowo, žiwý y podstatný obraz twého wečneho otce (Mod 1573); (sv. Trojica vznikla) spojenjm podstatnjm aneb osobnjm w gednu osobu (HeT 1775) 3. k 4: (zlodej) gest prostredneg a podstatneg statury (Kur 18. st); -e prísl k 1: Buh gest podstatně prawdomluwný (SPa 1716); slowjčko otce bere se tu nie osobne, ale podstatne (CS 18. st); k 3: otcowe w Starem zakoňe duchowňe Krysta požiwali, a ne podstatňe (TP 1691); -osť ž dôležitosť, základnosť: podstatnost slowa prirozenj Krystowemu w prawde a skutku gest pugčena (HeT 1775)