podriadiť -i dok. urobiť (právne, spoloč. ap.) nižšie postaveným, závislým, podrobiť: učiteľ je p-ený riaditeľovi; p. svoje záujmy spoločnosti;
nedok. podriaďovať
// podriadiť sa uznať svoju (právnu, spoloč. ap.) závislosť, podrobiť sa: p. sa mienke väčšiny, p. sa rozkazu;
nedok. podriaďovať sa
podriaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie nedok.
podriaďovať sa -ďuje sa -ďujú sa -ďuj sa! -ďoval sa -ďujúc sa -ďujúci sa -ďovanie sa nedok.
podriaďovať si -ďuje si -ďujú si -ďuj si! -ďoval si -ďujúc si -ďujúci si -ďovanie si nedok.
podriadiť, -i, -ia dok. (koho, čo komu, čomu) urobiť niekoho al. niečo závislým od niekoho al. niečoho: Štúr žiadal podriadiť osobné city národnému cieľu. (Škult.) Záborský požiadavkám historickej vernosti podriadil i umelecké zameranie svojich prác. (Mráz);
nedok. podriaďovať, -uje, -ujú
|| podriadiť sa (komu, čomu) podrobiť sa: Podriadil sa ustanoveniam záveti. (Vaj.) Mladý gazda, ktorému dnes-zajtra všetko sa bude musieť podriadiť. (Kuk.);