podráždený príd.
1. rozčúlený, vzrušený, popudený, nahnevaný: p-é publikum; p. pohľad
2. prejavujúci zvýšenú (fyziol.) reakciu: p-á pokožka, p. žalúdok;
podráždene prísl.: p. reagovať;
podráždenosť -i ž.
podráždenosť -ti ž.
nepokoj 1. stav napätia, nedostatok pokoja • nepokojnosť • znepokojenie: pociťovať nepokoj, nepokojnosť, znepokojenie • nervozita • podráždenosť: prejavovať nervozitu, podráždenosť • neistota (nedostatok istoty): žiť v stálej neistote • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • zmätok (strata duševného pokoja)
p. aj zmätok 1
2. prejav nespokojnosti • kniž. rozbroj: vypukli nepokoje, sociálne rozbroje • rozruch: v miestnosti nastal rozruch • vrenie: spoločenské vrenie • expr. hrmavica: strhla sa hrmavica • kniž. kvas: revolučný kvas
nervozita zvýšená nervová dráždivosť • nervóza • nervóznosť: nervozita, nervóza, nervóznosť pred skúškami • podráždenosť • nepokoj: pociťovať podráždenosť, nepokoj • vzrušenie: od vzrušenia nemôže zaspať • horúčka: cestovná horúčka
p. aj nepokoj 1
podráždenosť p. nervozita
1. vzrušený, rozčúlený, nahnevaný: p. tón, hlas; Nela je naveky podráždená. (Tim.)
2. vyvedený z normálneho fyziologického stavu: p-á koža, pokožka, p-é nervy;
podráždene prísl.: p. odpovedať, reagovať;
podráždenosť, -ti ž.