podporučík -a mn. -ci m. 1. st. hodnosti nižších dôstojníkov;
podporučíčka -y -čok ž.;
podporučícky príd.
podporučík -ka pl. N -íci G -kov m.
podporučík, -a, mn. č. -ci m. najnižší stupeň dôstojníckej hodnosti;
podporučíčka, -y, -čok ž.;
podporučícky príd.: p-a hodnosť