podporiť dok.
1. poskytnúť (morálnu) pomoc, podporu: p. niečí návrh, p. dobrú vec, p. niekoho v práci
2. poskytnúť peňaž. pomoc: p. synovca značnou sumou;
nedok. podporovať
podporiť -rí -ria podpor! -ril -riac -rený -renie dok.
podporiť p. pomôcť 1, zastať sa
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabších • podporiť • hovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situácii • ujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujal • fraz. chytiť niekomu stranu/stránku
podporiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) poskytnúť pomoc, pomôcť niekomu al. niečomu, uľahčiť niečo, morálne, argumentami ap. podoprieť: Keby niekto mladší sa dal do toho, on by ho podporil, poradil. (Taj.) Radca rád podporí jeho žiadosť. (Fig.)
2. (koho, čo) poskytnúť niekomu finančnú pomoc: Dať, pomôcť, podporiť — áno, ale len keď ide o vážnu vec. (Jes.); p. starých rodičov;
3. zried. (koho) podoprieť (Hviezd.);
nedok. k 1, 2 podporovať
podporovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) poskytovať oporu, pomáhať niekomu al. niečomu, uľahčovať niečo: Proti tomuto návrhu sa prudko ozvali, pričom ich podporovali ešte dvaja chlapci. (Zúb.) Vbehnete do lesa, dáte znamenie. Podporuje vás guľomet. (Sev.); kyslík podporuje horenie; p. činnosť srdca;
2. (koho, čo) poskytovať niekomu al. niečomu finančnú pomoc, podporu: Podporuje a drží v dome sestru s dvona deťmi. (Tim.) V ostatné časy i rodičov podporoval. (Jégé) Podporovala ho v školách. (Kal.); vláda podporuje vedecký výskum;
dok. podporiť
podporiť dok. poskytnúť pomoc, pomôcť niekomu materiálne, finančne ap.: Aj po druhih ďeďiná_choďiľi, prosiľi, žobraľi, žebej ich potporiľi, že vihoreľi (Lešť MK); Gazda povedau̯, žebi potporiľi ťih ľuďi, čo ňemaľi zboža (Heľpa BRE)
podporiť dk poskytnúť pomoc, podporu: (Maxentius bol) ze sto tisiczúw pessich a konykúw wyborného wogska podporeny od Konstantina (PeP 1771); z hodnegssimi dúkladi pra geho gest podporená (PT 1778)