podpáliť -i -ľ! dok.
1. zapáliť (odspodu): p. raždie
2. zapáliť (odspodu) s cieľom spôsobiť požiar: p. stoh, dom; hovor. p. niekoho jeho dom;
nedok. podpaľovať
podpáliť -li -lia podpáľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
podpáliť p. založiť 5, zapáliť 1
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor • podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu • pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej • zapiecť • pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku • kniž.: vznietiť • roznietiť • rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť • poet. vzňať (Roy) • zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les • pozapaľovať (postupne)
2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať • zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím • rozžať • rozožať • rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre • zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu • pozapaľovať • porozžíhať • porozžínať • pozažíhať • pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)
3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci • kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť • vzbudiť • kniž.: roznietiť • vznietiť • podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie • rozohniť • rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom
podpáliť, -i, -ia dok. (čo)
1. rozložiť, urobiť oheň, zapáliť: Sirkou podpáli mastný kŕč. (Kuk.); p. suchú trávu (Krno);
2. založiť požiar pod niečím, zapáliť: p. dom, stoh, mesto; Bože môj, ak nás dáky zlosyn podpáli (Taj.) ak nám zapáli dom.
3. expr. roznietiť, podráždiť, popudiť: Podpálil ženinu závisť proti susede. (Kuk.);
nedok. podpaľovať, -uje, -ujú
podpáliť dok. 1. csl zapáliť s cieľom spôsobiť požiar: Ten išiou̯ oťaľ, zas potpáľiu̯ humno (Ležiachov MAR); Horí kozol, volagdo ho potpáleu̯ (Návojovce TOP); To ti lem suset potpálil tú stodolu (Slavošovce ROŽ); Vandroňík potpálev dom, funduš, teda celé hospodárstvo (Lapáš NIT); Ďeckám nepatrijá sirki do ruk, lachko možú neco potpálit (Skalica); potpaľic budar (Markušovce SNV) F. tak kuka, jak kebi štiri dzedzini potpaľil (Markušovce SNV) - výhražne 2. csl zapáliť odspodu; rozložiť oheň: Keď zme takto priadli, potpálili ná_mláďenci kúďelu (Sokolče LM); Dav pár koreňóv a podložev, potpálev (V. Maňa VRB); Mňa aj potpálili, mňe sa aj kitla chiťila (Poniky BB); Slamu potpálili a sviňa sa pekňe-krásňe ošmrlila (Čelovce MK); Potpaľ f ťé špárovňi! (Čierna Lehota ROŽ); Volajak to potpálili a to vibuchu̯o (Záh. Ves MAL); Aľe i potpaľeľi predzu dachtorej (Sokoľ KOŠ)
podpáliť dk 1. koho, čo (čím) rozložiť oheň, zapáliť niekoho, niečo: Nabuchodonozor prikázal, aby sa podpálila pec (KB 1756); (mních) wssetky swé kazatelské pysmá ohnem podpálil (PeP 1770); Herkules podpálit drewo mne roskázal (PT 1778); abi te (diabol) do hlubokosti pekelneg strhel a tam podpalil a palil (MK 18. st) 2. čo založiť požiar, zapáliť niečo: (vyhrážal sa), že dom podpalj (TURIEC 17. st); ti si podpalil Krupinu (KRUPINA 1742); a prigdú kaldegssky bogugicy naproti mestu tomuto y podpálá ho ohňem (KB 1757) 3. koho, čo k čomu, proti komu, čo v kom podnietiť, rozdráždiť, popudiť: reč Páňe podpálila ho (KB 1757); (vymýšľali a donášali), aby ge tjm wjce proti pánum swym podpáliti mohli (StN 1785); podpal wůli gegich, aby oplakáwali hrjchy swé (ŽP 1788); (pane) lámpu swég láski w mňe podpál (BlR 18. st); -ovať frekv 1. k 1: nebudete podpalowat oheň w prjbytkóch wassych prez deň sobbotny (KB 1757); z drewem suchym podpaluge sa drewo surowé (BlR 18. st) 2. k 2: palycžowe, genž domy podpalugj, na hranycy palenj bjwagj (KoB 1666) 3. k 3: widim, že proti mne, kde može, podpaluge a podmeta ffalessne (BOJNIČKY 17. st); otec prudkosti hnéwu swého ohen muk geho podpalowal (CO 17. st); mladenci take telesnjma žádostmi podpalowáni gsu (VP 1764) 4. (o delách) odpaľovať náboj pomocou horiaceho knôtu: takú odpoweďú najedovaní podpalovali hňedki ďelá (BR 1785)