podozrenie -ia s. domnienka o jestvovaní al. vykonaní niečoho zlého: má p., že je chorý; vzbudiť p. z trestného činu
□ mať niekoho v p-í, mať p. voči niekomu podozrievať niekoho
podozrenie -nia -ní s.
upodozrievať mať domnienku, že niekto koná niečo zlé, protiprávne a pod. • podozrievať • mať podozrenie: (u)podozrievajú vás z nečestného postupu; mám podozrenie, že v účtoch niečo nie je v poriadku • zastaráv. potvárať: potvárať niekoho z klamstva
podozrenie, -ia str. domnienka o tom, že niekto niečo zlého vykonal, neoverené obvinenie: budiť p.; byť v p-í; padnúť do p-ia; mať p.; vo mne skrslo podozrenie (Tim.); Gazdiná nás už má v podozrení, že ti ja pomáham. (Dobš.)
podozrenie s. strsl, zsl domnienka o vykonaní niečoho zlého: Mám ťa v podozreňí (Necpaly MAR); Ebi nepadlo podozreniä nanho, tak potom zašäv potpalovač aj inde (Ratková REV); Mali podozreňé, že to bóv íh Jano, ale to ňebola pravda (Lapáš NIT) F. má ho f podozreňí (Necpaly MAR) - podozrieva ho
podozrenie [podo-, pode-; -ie, -í] s domienka o tom, že niekto niečo zlého vykonal: Gregor dobre a zachowale bes wsseliyakeg posskwrnj a podozreny pana meho sluzj (LIKAVA 1592); y ga sem ho mel w tem podezreny (LÁB 1691) podozrieval som; ona pak do gyssteho a welkeho podezrenya gest padla (P. ĽUPČA 1703); takoweho wěku by byli menželky, žeby o nich nemohlo powstat podezrenj (RB 1713); gak ťa mnozy wichwalugu, mag sa w podezreňi, snáď sy nečo zle učinil k gegich potesseňi (GV 1755); Židou neznamjch a podozrenia hodnjch medzj nami trpet nechcem (LIPTOV 1760); geden sluha w podozrenj ge, že dedjnu podpalil (Kur 1784) je podozrivý