podobizeň -zne ž. zobrazenie niekoho, portrét: maľovaná, fotografická p.
podobizeň -zne -zní ž.
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
podobizeň p. portrét 1, obraz 1
portrét 1. dielo zachytávajúce niečiu podobu kresbou, maľbou, fotograficky • podobizeň: portrét, podobizeň Hviezdoslava • fotografia (fotografický portrét)
p. aj obraz 4
2. p. opis1
podobizeň, -zne ž. obraz predstavujúci podobu niekoho, portrét: umelecká p.; Ukážte mi podobizeň svojej snúbenice. (Tim.);
podobizňový príd.: p-á vernosť
podobizeň i podobizňa ž. čiast. strsl a zsl zobrazenie niekoho, portrét, fotografia: Dala som mu i podobiznu (Likavka RUŽ); Keď už ňemohou̯ s tej Ameriki nazat prízď domou, nuž aspom podobizeň poslau̯ tím roďičom (Ležiachov MAR); Na tejto podobizni to je ona (Val. Belá PDZ)