podoba -y -dôb ž.
1. súhrn vonkajších znakov, tvar, forma: okrúhla p. mesiaca; sformovať niečo do definitívnej p-y; užívať liek v p-e piluliek
2. súhrn vlastností, výzor, vzhľad: tvár mu nadobudla hrozivú p-u
3. podobnosť: verná p.; nápadná p. dvojčiat
4. spôsob usporiadania, vyhotovenia, stvárnenie: filmová p. románu
5. zobrazenie, obraz: pozerať sa na svoju p-u v zrkadle
podoba -by podôb ž.
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
paralela niečo podobné niečomu: hláskoslovné paralely • obdoba • analógia (približná zhoda): to nemá v dejinách obdobu, analógiu • podobnosť: podobnosť názorov • podoba: nápadná podoba udalostí
podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy
p. aj tvar
2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž
p. aj vzhľad
3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť
4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
tvar vonkajšia zostava základných prvkov niečoho • forma: okrúhly tvar chleba, dávať niečomu tvar, formu; gramatický tvar, gramatická forma • podoba: liek v podobe tabletiek • formát: normalizovaný formát papiera • fazóna • strih (tvar ušitia oblečenia a pod.): fazóna klobúka, zvonový strih šiat
verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmu • podoba • forma: filmová podoba, forma románu • znenie: pôvodné znenie článku • obmena: opis udalosti v niekoľkých obmenách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanov • variant • variácia: viaceré varianty, variácie prednášky • mutácia: vidiecka mutácia novín
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
podoba, -y, -dôb ž.
1. tvar, forma niečoho: kruhovitá, štvorcová p. niečoho; písaná p. jazyka; skaliská najrozličnejšej podoby (Jégé); Okolo hlavy múka kundolí sa v podobe oblaku. (Kuk.) Notárova tvár nadúvala sa do podoby gule masla. (Fr. Kráľ) Honorár ti vyplatím v podobe vína. (Jégé)
2. súhrn charakteristických vlastností niekoho, ktoré určujú jeho zovňajšok; výzor, vzhľad; postava: Vyšla štyridsaťročná žena veľmi zachovalej podoby. (Tim.) Čo to máš za podobu, žena moja? (Botto) Toto nie je žena, ale sám diabol v ženskej podobe. (Ráz.)
3. zried. zhoda čŕt, vlastností u rozličných osôb al. vecí, podobnosť: To nemalo ani podoby na dáke zviera. (Taj.)
4. zried. obraz, socha: Na vozňoch sa objavila podoba rakúsko-uhorského mocnára s čákovom na hlave. (Letz)
podoba ž. 1. strsl, zsl súhrn vlastností určujúcich výzor, vzhľad: Veru sä aňi ňekceu̯ priznať, aľe šäk to i ďecko s tou podobou to doznalo (Žaškov DK); Obidve majú tú istú podobu (Ploské REV); On sa kukeu̯ na obrázek a kukeu̯ sa na sina a to biu̯a tá istá podoba (Jablonové MAL) F. pareňička bola podobi hrnca (Priekopa MAR) - bola ako hrniec; podoba hľadá podobu a obluda obludu (Dunajov KNM) - ľudia rovnakého typu si rozumejú; nemá ani luckéj podobi (Lukáčovce HLO) - je odpudzujúci; višeu̯ s podobi (Brodské SKA) - zmenil výzor 2. záh zastar. predpoklad, perspektíva, vyhliadka: Nemá to podobi narostnút (Brodské SKA)
podoba ž 1. tvar, forma niečoho: ne podstatu, než podobu krigý se wecy wzáctne (CC 1655); čokolwek se do medu zawiňe aneb w mede položj, dluho trwa we sweg podobe (PR 18. st); tato, prawi, gest furma a podoba dussi tweg hrissneg (MiK 18. st) 2. vonkajší vzhľad, výzor: Kristus pri swem umučeny wssecku krasu a podobu gest stratil (Le 1730); nepoznawag ho (človeka) s podoby, ňež ze skutku, z rečy (GV 1755); swaty Martyn widel djabla w spaňileg podobe (GŠ 1758); dusse totissto lidske na obraz a podobu swu bosku stworene (MiK 18. st) 3. zhoda vlastností, podobnosť: sklo kristalowu podobu ma (KoB 1666); lenticularis: čo ma podobu ssossowičnú (KS 1763); vičitoval tuto všeliké v ňem ležícé, žádnu z múdrím rozumem podobu ňemajícé surati o nebi, o pekle, o raji (BR 1785) 4. obraz, socha: podobo vkrjzowaneho Krysta, orodug za nas (PI 1749); conformatio: wytisknuta podoba neb obraz (WU 1750); figuro: podobu činjm, ďelám, obraz legem (KS 1763); ge to kutá minca, znamenaná podobu howada (PrV 1767)