podnapitý star. i podnapilý príd. trocha, mierne opitý, podgurážený: p-á chasa; Kubo spieva kus podnapitý. (Sládk.) Matere videli podnapitých otcov. (Taj.) Furtík podnapilý spieva. (Vans.); pren. srdce vojnou podnapité (Jil.) omámené;
podnapito prísl.: Zachechoce sa podnapito. (Ráz.);
podnapitosť, star. i podnapilosť, -ti ž.
podnapitý i podnapilý príd. csl trocha, mierne opitý: Keď je podnapití, je velmi veselí (Návojovce TOP); Ako podnapití chlap, mau̯ dobrú vuoľu (Detva ZVO); Fšera búl podnapiťí (Čierna Lehota ROŽ); Gdo mau̯ poč_čirákom, bou̯ podnapití, viprávau̯ do foroti, tárau̯ dve na tri (Lapáš NIT); Idze fajňe podnapiti, dzeci pou̯no tam bulo (Sobrance); podnapití chlap (Martin); ponnapilí paholek (Bošáca TRČ)
podnapitý, podnapilý príd mierne opitý: viete, že se podnapilym lidem divne veczj prydavagj (MARTIN 1575 E); na driewj sem upadl, nebo sem bol podnapily (KRUPINA 1655); kazal gemu podnapitemu na noc po hostine domuw gjti (SSt 1742); Jano k swedkowi z Walče podnapiti prissel (TURIEC 1772)