Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

podmaniť dok.

1. násilím, voj. silou dostať pod nadvládu, podrobiť: p-ený národ; dostať sa z p-enia

2. dostať pod svoj vplyv, získať si: svojím úsmevom si každého p-la

3. zaujať, uchvátiť: bol celkom p-ený hudbou;

nedok. podmaňovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podmaniť ‑í ‑ia dok.

podmaniť -ní -nia podmaň! -nil -niac -nený -nenie dok.


podmaniť si -ní si -nia si podmaň si! -nil si -niac si -nený -nenie si dok.

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


podmaniť si p. podrobiť (si), zvíťaziť 1


podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)


zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miestotriumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovaťpremôcťporaziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kolepodmaniť (si)podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živelpokoriťskrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili

2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcťprekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnevovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sapotlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkamiskrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podmaniť (si), -í, -ia dok. (koho, čo)

1. násilím, mocou dostať pod svoju moc, nadvládu, vplyv, podrobiť: p. koloniálne, cudzie národy; p. si prírodu ovládnuť; Čo nás do toho, že páni bohvie z akých dôvodov chcú podmaniť Srbsko. (Jégé) Víťazi odvlečú ľud podmanenej krajiny. (Fig.) Mama vždy majú pravdu, vždy ho prevládzu i hnevá sa, že je podmanený. (Tim.)

2. zaujať, uchvátiť: Dobro podmaní si srdce našich detí. (Kuk.) Moja krása vás nevedela podmaniť. (Jégé) Tam si uvedomujem, že si ho podmanila radosť. (Heč.);

nedok. podmaňovať (si), -uje, -ujú

podmaniť dk
1. koho, čo, pod čo, komu (násilím) podrobiť niekoho, niečo: hrabynka y panstwy wsseczko pod swatu mocz podmany (s. l. 1563); czisar tureczky mesto Budin a ukolnie widieky pod moc a wladu swu podmanil (H. ČUTA 1604); niepritelj Turku nas podmanilj sluzitj od hlawy od statkow nassich y od chotaru (PEČENICE 1622); onino Hispani sobe swet podmanily (CO 17. st); dokuď gich (Izraelcov) nepodmanil Pán Búh pod sslapage noh geho (KB 1757)
2. koho k čomu prinútiť niekoho na niečo: aby (Boh) nasylne podmanil nas k službe (KB 1757)
3. koho ovládnuť, opanovať niekoho: kdj (Adam) prestupil prikas, strach hrozni geho podmanil (Káz 18. st)
4. čo komu dať niečo niekomu do vlastníctva: (nábytok) nebohemu poslednegssimu manželowy a tatikowy tegže dcery Kateriny oddala a podmanila (ŽILINA 1698); Jozef podmaňil kraly Faraonowi Wssecku Egiptsku zem (WP 1768); nektere (íreky) za moge ocowske ireki cžarowal a podmanil (PUKANEC 1791)
5. čo (k) sebe, pod seba vziať, zaujať niečo: (Belania) chtegi chotar muog sobe dediczne podmanithj (TURIEC 1541 VZ); (susedia) chtegy chotare k sobe podmanitj anebože wziatj (KRUPINA 1647); pan pater y nass wyhnoriansky kostol pod sebe a ku hlynickeg cyrkwy podmanity chce (VYHNE 1686); z geho hospodarstwj geho dytky wssecko k sobe podmanyly (PUKANEC 1791); -ovať ndk
1. k 1: dobiwagj ho (mesto) a odbjragj (:podmanugj:) (OP 1685); prečo podmanugete mysel synúw yzrahélských, žeby pregjti nesmeli na mjsto, které gym dá P. Búh (KB 1757); púst čisti misel, powišuge smisel, telo duchu podmaňuge (BN 1790)
2. k 3: nasse powinne služby excelentij podmanugeme (H. SRNIE 1690); w tegto cyrkwe podmanugu mnozy tělo swé duchu (PW 1752); dedititius: kdo pod moc seba ňekomu wydáwá, podmaňuge (KS 1763)
3. k 5: ani pritel ani ktery strany ma se na ni dobywatt a niekterow stranow k sobe podmanowatt (RUŽOMBEROK 1567); podmaniť sa dk čomu, v čo podriadiť sa, podrobiť sa niečomu: w službu se podmaňila srdcem poňyženým (CC 1655); skrz poslussnost boskeg wuli se podmani zcela (GŠ 1758); dobrjm mrawum sem se podmanil (VP 1764); uloženemu uradu wolně se podmanil a poddal (MPS 1777); -ovať sa ndk: (mnísi) bremenu swaté regule se podmanowali (VP 1764)

podmaňiť podmaňiť
a chcel si ho podmaniť et de le réduire
a podmaniť si pobrežie et réduire la côte

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu