podmaniť dok.
1. násilím, voj. silou dostať pod nadvládu, podrobiť: p-ený národ; dostať sa z p-enia
2. dostať pod svoj vplyv, získať si: svojím úsmevom si každého p-la
3. zaujať, uchvátiť: bol celkom p-ený hudbou;
nedok. podmaňovať
podmaniť -ní -nia podmaň! -nil -niac -nený -nenie dok.
podmaniť si -ní si -nia si podmaň si! -nil si -niac si -nený -nenie si dok.
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
podmaniť si p. podrobiť (si), zvíťaziť 1
podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinu • zotročiť • porobiť • ujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav) • podriadiť si: podriadenie si domorodcov • ovládnuť • opanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trh • uchvátiť • zmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa moci • expr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miesto • triumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovať • premôcť • poraziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kole • podmaniť (si) • podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živel • pokoriť • skrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili
2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcť • prekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnev • ovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sa • potlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkami • skrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť
podmaniť (si), -í, -ia dok. (koho, čo)
1. násilím, mocou dostať pod svoju moc, nadvládu, vplyv, podrobiť: p. koloniálne, cudzie národy; p. si prírodu ovládnuť; Čo nás do toho, že páni bohvie z akých dôvodov chcú podmaniť Srbsko. (Jégé) Víťazi odvlečú ľud podmanenej krajiny. (Fig.) Mama vždy majú pravdu, vždy ho prevládzu i hnevá sa, že je podmanený. (Tim.)
2. zaujať, uchvátiť: Dobro podmaní si srdce našich detí. (Kuk.) Moja krása vás nevedela podmaniť. (Jégé) Tam si uvedomujem, že si ho podmanila radosť. (Heč.);
nedok. podmaňovať (si), -uje, -ujú
podmaniť dk 1. koho, čo, pod čo, komu (násilím) podrobiť niekoho, niečo: hrabynka y panstwy wsseczko pod swatu mocz podmany (s. l. 1563); czisar tureczky mesto Budin a ukolnie widieky pod moc a wladu swu podmanil (H. ČUTA 1604); niepritelj Turku nas podmanilj sluzitj od hlawy od statkow nassich y od chotaru (PEČENICE 1622); onino Hispani sobe swet podmanily (CO 17. st); dokuď gich (Izraelcov) nepodmanil Pán Búh pod sslapage noh geho (KB 1757) 2. koho k čomu prinútiť niekoho na niečo: aby (Boh) nasylne podmanil nas k službe (KB 1757) 3. koho ovládnuť, opanovať niekoho: kdj (Adam) prestupil prikas, strach hrozni geho podmanil (Káz 18. st) 4. čo komu dať niečo niekomu do vlastníctva: (nábytok) nebohemu poslednegssimu manželowy a tatikowy tegže dcery Kateriny oddala a podmanila (ŽILINA 1698); Jozef podmaňil kraly Faraonowi Wssecku Egiptsku zem (WP 1768); nektere (íreky) za moge ocowske ireki cžarowal a podmanil (PUKANEC 1791) 5. čo (k) sebe, pod seba vziať, zaujať niečo: (Belania) chtegi chotar muog sobe dediczne podmanithj (TURIEC 1541 VZ); (susedia) chtegy chotare k sobe podmanitj anebože wziatj (KRUPINA 1647); pan pater y nass wyhnoriansky kostol pod sebe a ku hlynickeg cyrkwy podmanity chce (VYHNE 1686); z geho hospodarstwj geho dytky wssecko k sobe podmanyly (PUKANEC 1791); -ovať ndk 1. k 1: dobiwagj ho (mesto) a odbjragj (:podmanugj:) (OP 1685); prečo podmanugete mysel synúw yzrahélských, žeby pregjti nesmeli na mjsto, které gym dá P. Búh (KB 1757); púst čisti misel, powišuge smisel, telo duchu podmaňuge (BN 1790) 2. k 3: nasse powinne služby excelentij podmanugeme (H. SRNIE 1690); w tegto cyrkwe podmanugu mnozy tělo swé duchu (PW 1752); dedititius: kdo pod moc seba ňekomu wydáwá, podmaňuge (KS 1763) 3. k 5: ani pritel ani ktery strany ma se na ni dobywatt a niekterow stranow k sobe podmanowatt (RUŽOMBEROK 1567); podmaniť sa dk čomu, v čo podriadiť sa, podrobiť sa niečomu: w službu se podmaňila srdcem poňyženým (CC 1655); skrz poslussnost boskeg wuli se podmani zcela (GŠ 1758); dobrjm mrawum sem se podmanil (VP 1764); uloženemu uradu wolně se podmanil a poddal (MPS 1777); -ovať sa ndk: (mnísi) bremenu swaté regule se podmanowali (VP 1764)