podlý príd. mravne nízky, bezcharakterný, nečestný, hanebný: p. človek; p-é skutky;
podlo prísl.;
podlosť -i ž.
1. iba jedn. k podlý
2. podlý skutok, čin: zabrániť p-iam
podlosť -ti -tí ž.
naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosť • ničomníctvo • expr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctva • podlosť • hanebnosť • nehanebnosť • mrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkosti • zried. nečin (Vajanský) • subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvo • lotrovina • darebáctvo • paskudníctvo • mizeráctvo • hovor. pejor. gaunerstvo • pejor.: oplanstvo • pľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvo • trocha pejor.: lapajstvo • loptošstvo • hrub. svinstvo
2. p. daromnica 1
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
podlý príd.
1. nízky, hanebný, mrzký, zlý, hodný hanby, opovrhnutia: p. človek, p. čin, p-á lož; p-é správanie; p-á duša (Kal.); p-é upodozrievanie (Kuk.); p-á obžaloba (Vans.);
2. nár. menej hodnotný, horší: p-á trávka (Botto); Nech zjedla len jeden obed, a ten podlejší nech ide nazad. (Kuk.);
podlo prísl.: p. sa zachovať;
podlosť, -ti ž.
1. bez mn. č. mrzkosť, hanebnosť;
2. mrzký, nízky, hanebný čin
podlosť ž. 1. čiast. csl bezcharakternosť, nečestnosť, zloba: Aňi uveriť, taká podlosť sa ňedá aňi uveriť! (Hor. Lehota DK); V ľudzoch je veľo podlosci (Studenec LVO); pollost (Bošáca TRČ) 2. nečestný skutok, hanebný čin: Také podlosťi bi úradi trpeď ňemaľi! (Socovce MAR); Prichiťiľi ťebä, nuž vihovára_ca na Miša je ot ťebä podlos (Králiky BB); Nešekal som, že se také podlosti dopustíš (Slavošovce ROŽ)
podlosť p. podlý