Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podlý príd. mravne nízky, bezcharakterný, nečestný, hanebný: p. človek; p-é skutky;

podlo prísl.;

podlosť -i ž.

1. iba jedn. k podlý

2. podlý skutok, čin: zabrániť p-iam

podlosť -ti -tí ž.

podlý príd.

1. nízky, hanebný, mrzký, zlý, hodný hanby, opovrhnutia: p. človek, p. čin, p-á lož; p-é správanie; p-á duša (Kal.); p-é upodozrievanie (Kuk.); p-á obžaloba (Vans.);

2. nár. menej hodnotný, horší: p-á trávka (Botto); Nech zjedla len jeden obed, a ten podlejší nech ide nazad. (Kuk.);

podlo prísl.: p. sa zachovať;

podlosť, -ti ž.

1. bez mn. č. mrzkosť, hanebnosť;

2. mrzký, nízky, hanebný čin

podlosť ž.
1. čiast. csl bezcharakternosť, nečestnosť, zloba: Aňi uveriť, taká podlosť sa ňedá aňi uveriť! (Hor. Lehota DK); V ľudzoch je veľo podlosci (Studenec LVO); pollost (Bošáca TRČ)
2. nečestný skutok, hanebný čin: Také podlosťi bi úradi trpeď ňemaľi! (Socovce MAR); Prichiťiľi ťebä, nuž vihovára_ca na Miša je ot ťebä podlos (Králiky BB); Nešekal som, že se také podlosti dopustíš (Slavošovce ROŽ)

podlosť p. podlý