Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podľahnúť -e -ú -hol dok.

1. utrpieť porážku, prehrať v boji, v súperení: p. presile; mužstvo p-lo v pomere 2 ku 3

2. byť premožený, zničený: p. chorobe zomrieť na ňu; ovocie p-lo skaze skazilo sa

3. byť ovládnutý niečím, niekým; poddať sa: p. citom, zúfalstvu; p. naliehavej prosbe;

nedok. podliehať -a

1. k 1 – 3

2. patriť do právomoci, byť podriadený: to p-a (priamo) riaditeľovi, ministerstvu; plat p-a dani zo mzdy

podliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok.

podľahnúť, -ne, -nú, -hol dok. (komu, čomu i bezpredm.)

1. byť porazený, premožený v boji, utrpieť porážku: p. v boji, v zápase; p. nepriateľovi, súperovi; p. presile; Bitka bielohorská sa skončila a protestantizmus podľahol. (Jégé); pren. p. chorobe, operácii, zraneniu zomrieť; Veď jej (smrti) musíme podľahnúť všetci. (Kuk.)

2. byť premožený citom, zvodmi, argumentmi ap.: p. bolesti, citom, nátlaku, zvodom, lži; Podľahnúc kúzlu lásky, svoju mať volal mamičkou. (Kuk.) Už-už i podľahne pokúšaniu. (Ráz.) Niko už chápe, že podľahol úskočnej starej žene. (Kuk.)

3. p. skaze pokaziť sa, skaziť sa: Ovocie treba chrániť, aby nepodľahlo skaze;

nedok. podliehať¹, -a, -ajú

podliehať¹ p. podľahnúť

podliehať², -a, -ajú nedok. (komu, čomu)

1. byť podriadený; patriť do právomoci niekoho, niečoho: p. vrchnosti; p. prednostovi; Sväzarm podlieha Ministerstvu národnej obrany.

2. spadať pod niečo; byť podrobený niečomu: p. poisteniu, dani, p. poštovnému, clu; p. konfiškácii, kontrole; Adam Hlavaj podliehal zákonu o zbehoch. (Urb.)

podľahnúť [-ľa-, -le-] dk
1. komu oddať sa niekomu, vykonať súlož s niekým: žena, která podlehňe negakému howadu, spolu buďe zabitá s ním (BN 1790)
2. čomu podrobiť sa niečomu: culpae sccumbere: winnae (!) podlehnúti (KS 1763)
3. pod čo obľahnúť, obkľúčiť, obkolesiť vojskom: kdy (Turci) pod Budjn podlahlj (ZVOLEN 1633); Turek podliahel k Novim Zamkom a dobjwa sylne; pod Nowe Zamky podlehel, ale zase odstupil (ORLOVÉ 1663; 1664); rozhnewany Koriolanus s wogskem swim tahel, mesto Rym podlehnul a wssecko y z obiwatelmy geho skaziti a wiwratiti u sebe ustanowil (MS 1749); podliehať [-lé, -lí-] ndk
1. k 1: succumbo: podléhám (KS 1763); žena wíc chlapum podlíhagícá neploďí (BN 1796)
2. patriť, podriaďovať sa: subjaceo: podlehám (AP 1769)

podliehať p. podľahnúť