podliak -a mn. -ci m. podlý človek (často v nadávke);
podliacky príd. i prísl.;
podliactvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k podliak
2. podlý čin, podlé správanie: dopustiť sa p-a
podliak -ka pl. N -iaci G -kov m.
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
podliak, -a, mn. č. -ci m. nesvedomitý, bezcharakterný, podlý človek;
podliacky príd. i prísl.: p. čin; p. sa správať, zachovať;
podliactvo, -a str. nečestné, podlé správanie; podlý čin
podliak m. csl bezcharakterný, podlý človek: Jój, ti podľák podľákovití na mojích krkoch, bodaj si ľízau̯ holú dlaň! (Hor. Lehota DK); To je običajní podľiak! (Prosné PB); Tá moja vnučka má zlého muža, pollák je to! (Lapáš NIT); S takeho podľaka ňigda ňidž ňebudze (Dl. Lúka BAR); podliačka ž.: Daj sebe z ňu pokuj, s taku podľačku (Dl. Lúka BAR); podliačisko m. zvel. expr.: Strašné podľiačisko je s tebä! (Prosné PB)