podlomiť dok.
1. odspodu nalomiť al. narušiť pevnosť: úder mu p-l kolená
2. oslabiť, narušiť: choroba ho p-la, mať p-ené zdravie;
nedok. podlamovať
// podlomiť sa klesnúť (v kolenách): nohy sa mu p-li;
nedok. podlamovať sa
podlamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok.
podlamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok.
podlamovať, podlamovať sa p. podlomiť, podlomiť sa
podlomiť, -í, -ia dok.
1. (čo) zospodu trocha nalomiť: Uvidíte, ako všetko klesne, keď sa podlomil taký stĺp. (Vaj.)
2. (o nohách) trochu zohnúť v kolenách; pren. To mu iste podlomilo nohy (Hor.) uškodilo (v hmotnom i morálnom zmysle),
3. (čo, koho) oslabiť, narušiť: Čoskoro potom podlomila choroba i jeho chatrné zdravie. (Al.) Táto jedna nehoda stačila podlomiť získanú dôveru. (Hor.) Niet sily, ktorá by nás mohla podlomiť. (Hor.);
nedok. podlamovať, -uje, ujú
|| podlomiť sa (o nohách) trocha sa zohnúť v kolenách: Papierik prečítal a kolená sa mu podlomili. (Bod.);
podlamovať nedok. (odspodu) lámať: Viňice son šintákon pobehau̯ a ženi zberali a podlamuvali vrche (Podlužany LVI) F. pollamuvali si nohi (Dol. Súča TRČ) - robili si nepríjemnosti
podlamovať sa nedok. strsl, čiast. zsl mierne sa ohýnať v kolenách (o nohách): Ež nohi sa mu o_ctrachu podlamuvaľi! (Hor. Lehota DK); Nohi sa mi ot slabosťi podlamujú (Bobrovec LM); Podlamujú sa mu koľená (Mošovce MAR); Žinka rezala, zarezávala sa do pľiec, nohe sa nám podlamovale (V. Lom MK); Podlamujú sa mu koľená (Rim. Píla RS); Malému dziéťaci, keť sa učí chodzit, nožički sa pollamujú (Bošáca TRČ); Meter mu navalev na pleco a vlíkov ho as sa mu nohi podlamuvali (Topoľčany)
podlamovať p. podlomiť
podlomiť dk čo oslabiť, narušiť niečo: y zdrawi twe gedna nemoc muže podlomiti (ZA 1676); podlamovať ndk 1. lámať, oblamovať: sufringo: podlamugen, odlamugem, wylamugem; vitis putanda ne sylvescat: má se podlamowati, ssmjkati winica, žeby nebylo mnoho drewa; pampino: winne listj oblamugem, podlamugem (KS 1763); čjtame o prudkem wetru, takže horu podlamowal (CS 18. st) 2. koho oslabovať, narúšať niekoho: gmeno Yakub zna znamena podlomiče, kterj bj ginich podlamowal a podražel (CS 18. st)