podložiť dok.
1. položiť, dať, umiestniť pod niečo: p. pod koleso poleno, p. si pod hlavu hlavnicu; p. stolík doštičkou; p. pod sliepku vajcia
2. použiť ako zákl., východisko, podoprieť: p. svoje tvrdenie výskumom; vedecky p-ený názor
3. podstrčiť, podhodiť: p. niekomu kompromitujúci materiál
4. priložiť (význ. 3): p. do kachieľ (drevo);
nedok. podkladať
// podložiť sa postaviť sa pod niečo s cieľom vziať to ako náklad, záťaž: p. sa pod batoh;
nedok. podkladať sa
1. k podložiť sa
2. pejor. podlizovať sa, službičkovať: p. sa vedúcemu
podkladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
podkladať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.
klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
podkladať sa p. líškať sa, podlizovať sa
podkladať 1. p. klásť 2. p. pripísať 1 3. porov. podložiť 4
podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti
pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?
2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom
3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu
zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!
podkladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) dávať, klásť pod niečo: Ťažko podkladať pod ne (základy) nové uholné kamene. (Kuk.) Mala dosť papiera, ktorý mohla podkladať pod taniere a hrnčeky na poličke. (Jil.) Ruky podkladajú pod putne s hnojom. (Heč.); p. vajcia pod sliepku; p. niekomu nohu nastavovať
● p. niekomu polená (brvná) (pod nohy) robiť ťažkosti, nepríjemnosti;
2. (čo čím) dávať niečo za základ niečomu, za podklad niečomu: p. výkresy, rysy, zátišia belasou, tmavou farbou; p. text hudbou; vedecky, vecne p. svoje tvrdenia, teórie;
3. (čo komu, zried. i čomu) prisudzovať, pripisovať: Podkladáte takejto láske možno priveľa egoizmu. (Jégé) Všade jej podkladá zlé úmysly, vo všetkom ju upodozrieva. (Kuk.) Boli by ste mi podkladali ziskuchtivé pohnútky. (Šolt.)
4. (čo) niekam tajne dávať, vpašúvať, podstrkovať, podhadzovať: p. niekomu noviny, brožúry, letáky;
5. (čo i bezpredm.) prikladať na oheň, pridávať palivo, aby sa udržal oheň, prikladať: p. uhlie, drevo, p. do pece; Anna podkladá pod sporák, aby bolo teplo. (Ráz.) Valasi podkladali suché raždie, bača díval sa do ohňa. (Kuk.);
dok. podložiť
podkladať sa, -á, -ajú nedok. expr. (komu) úmyselne sa pred niekým ponižovať, podriaďovať sa, službičkovať, podlizovať sa: Ale tá (Evka) sa Katrene sama podkladá, akoby jej bola slúžka. (Kuk.) Otec aby sa podkladal synovi, to sú nové poriadky, čo! (Tat.)
podložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dať, položiť niečo pod niečo: p. kameň pod koleso; p. vajcia pod sliepku podsypať; p. niekomu nohu nastaviť; I na sedisku má podložený vankúš, aby mu bolo mäkšie. (Kuk.) Podloží si spodnou gambou vrchnú. (Ráz.)
2. (čo čím) dať niečo na základ niečoho, za podklad niečomu: p. obraz tmavou zelenou farbou; vedecky, vecne p. svoje tvrdenie; p. mzdy výkonom;
3. (čo) tajne podstrčiť, vpašovať, podhodiť: p. niekomu noviny, letáky, brožúry;
4. (čo i bezpredm.) priložiť na oheň, pridať palivo, aby sa udržal oheň, priložiť: p. uhlie, drevo; p. do pece, pod kotol;
|| podložiť sa
1. (pod čo) postaviť sa pod niečo, vziať niečo na chrbát: Marka podloží sa pod batoh. (Heč.) Podložil sa vám jak Atlas pod nebesá. (Hviezd.)
2. zried. podrobiť sa, podriadiť sa, ustúpiť: Ak sa teraz podložíš, do smrti sa nevyplanceš. (Kuk.) Obaja bratia sa musia podložiť tej kázni. (Kuk.)
podkladať nedok. 1. dávať, klásť, umiestňovať pod niečo: Pri mláťačke bou̯ ždi jeden, čo vrecia potkladau̯, kaďe sa zrno sipalo (Slovany MAR); Vajcia misev chlap (pod hus) potkladaťi, ňi žena, a na hlave misev maťi kalap, žebe sa s tech vajec viľiahlo veľa gunárov (Čelovce MK); Nemusíš ňic robit, enem tí násipki potku̯ádat (Jablonové MAL) 2. sstrsl, strnitr pridávať palivo na oheň, prikladať: Brávaľi si šunku a to variľi na ohňi; to jeden potkladal pot trajfús triesočki (Tvrdošín TRS); Akosi slabo potkladáťe do toho špohierta! (Ležiachov MAR); Hrube boli šecci unuvaní, tak si lahli a jeden mav vartuvaď a potkladať pot kotlíki (Lapáš NIT)
podkladať sa nedok. čiast. strsl a zsl expr. koriť sa, podlizovať sa niekomu, ponižovať sa pred niekým: Šag ňie si o ňidž horší, čo bi si sa mu mau̯ potkladať! (Ležiachov MAR); Nebudem sä mu furt potkladač (Španie Pole REV); Pomohél bich si, abich sa mu ešče potkladal! (Bošáca TRČ); Já sa jéj veru ňebuďem potkladať, kec ca fúká, ňech sa fúká (Lapáš NIT); Tiz_vinuvatí, že sa jéj tolko potkladáš! (Bzince p. Jav. NMV)
podkladať, podkladávať, podkladať sa p. podložiť
podložiť dk 1. čo pod čo položiť niečo pod niečo: tento testament ze se nebude od zadneho russitj a pro weczj swedomy podlozilj sme my swetkowe swe gmena (D. VES 1568 KL); wim y o druhem, ktery slepky wagca podložjl a potud ustawične žral a hodowal, dokud slepka kuratka newisedela (SK 1697); wssecko sy podložil pod nohy geho (CO 17. st); cinowu misu pod to podlož, aby oleg tam odtekati mohl (RT 17. st); dobrowolne swoge pleca pod wsselike bremeno podložil (MS 1758); palácu kralowskemu cedrowemu prwnj on podložel zapalenu faklu (KrP 1760); pod sekeru podlož hlawu twú (PeP 1771); lahodnému poslussnosti garmu krk podložiti chtel podrobiť sa; sy zaumjnil krk pod gármo swatég reholi podložiti; naghotowegssy bych byl hned krk meču podložiti; (Kristus) hlawu trňowég koruňe podložil (BlR 18. st) 2. čo čím niečo niečím podklásť, popodkladať: mne zverily, že by zamok gyz byl podkopany y s prachy podloženy (HRHOV 1604 E); swedkowy napoli ho (drevo) prepiliti kazal, aby se takowymi kusmy wence podložiti byli mohli (NECPALY 1743); slepky poznowe z weci (!) swimi aneb s kačičimi podloš (PR 18. st) 3. čo (o ohni i o objekte) zapáliť, podpáliť: podlož najprw tjchy ohen, zatym tuchssy, až naposledy co negtuchssy (OCh 17. st); podlož lahodny ohen, pokudž wssecek oleg newindge (RT 17. st); predoznamenj Rewiczkj Janos alias Trnoczkowiech chliewec bil podložil (VELIČNÁ 1724); wiznag, preczuo sy kazala podložity chissku (KRUPINA 1724); x. pren poddanych wúle spiknuty a wnitrnému rozbrogi podložila plamen (PT 1778) vzbúrila 4. priložiť palivo na oheň: wssak sem ya podložila, ale uhle umrle bilo, sirku sem pak na okne nassla (PEZINOK 1656); podkladať ndk 1. k 1: kdiž upadne, neobrazj sa, nebo Pán podkláda ruku swú (KB 1757); kteri na negaku hodnost wiwisseny su, obzlassne stolice a wankusski pod kolena podkladagu (SJ 18. st); wagcia se magi pod sliepky podkladat, kdiž mesic do plnj gde (NN 18. st) 2. čo (čím) dávať niečo ako podklad niečomu: umeni spěwacke sklada na noty melodige, kterymiž text podklada a tak spywa (OP 1685); desku po dwoch úhloch podkládali (KB 1757); inassero: déskama wykládám, podkládám; suppingo: podbjgám, podssywám, podkládám (KS 1763) 3. čo (o ohni) podpaľovať, zakladať: kdo teba nawaczal, aby si ohne podkladal (KRUPINA 1742); má take geden druhemu predkom dat na wedomi, kdy bude zapalowat neb ohen podkladat (MB 1759); (pastieri) oheň ze sameg ničemnosti pozbuzugu a podkládagu (PH 1770) 4. čo komu dávať, predkladať: nepodkladáme prosbi pred tváru twú (KB 1757); proti takim silam, ktere on tebe bude podkladat, ga tebe raddu dawam (SKá 1787); slowa, které hned podkládať budeme do uss umjragycych (BlR 18. st) F. knez, ktery polsstariky posluchačům meke podklada (SP 1696) chlácholí ich; kdož podkláda kameň bližnjmu, vražen býwa sám na ňem (MP 1718) kto druhému jamu kope, sám do nej spadne 5. koho, čo komu podriaďovať: zawgass se, že y twogu dussu mne podkladass (SJ 1770); súdu a wyrčeny sebe a swé wssetko poklada (PeP 1771); cytedlné a zhowadilé těla podkádá rozumu, aby skrze neporádné náchylnosti hněwiweg neb žádostiweg chtiwosti wen z rozumu nebludili (MPS 1777); radda táto gest, aby wssecy matce cyrkwe swatég seba samych podkládali (BlR 18. st) 6. čo čomu prisudzovať, pripisovať: osskliw sebe weci powerné a ty bezbóžné hwezdárúw wymysslenósti, ktery žiwot, mráwj, učinki a umenj lidské hwezdam podkladagú (BlR 18. st); -ávať frekv k 1: supra posita: pokladáwati, podkladáwati (PD 18. st); podložiť sa dk podriadiť sa, podrobiť sa: Kristus podložil sa zakonu, kteremu zawazan nebil (Le 1730); podkladať sa ndk 1. podriaďovať sa: s teg pricziny podkladame sa, za radu nebo prosbu k panu sluznodworskemu prosime (ŠTIAVNIK 18. st); w osskliwosti ma Buh kacyru a odtržencu, ktery gednotu cyrkwi sw. skrze pychu rozrezugu a opússtagú a geho pastjrom podkládati se odpjragú (BlR 18. st) 2. ponižovať sa: summito: klaňám se, ponižugem se, podkladám se (KS 1763) 3. komu zaliečať sa, podlizovať sa: dokudž ho (človeka) pry swem stole hostiss, krmiss, napagass, dotud podklada, podlizuge se tobe (KT 1753); budto člowek se ňesklonuge, ňepoňižuge, jiným se ňepodklada, preto on ňema umyslu sweta marnosti a wysokomislnosti nasledowati (CDu 18. st); podložiť si dk čo podrobiť si, podmaniť si niečo: sobe podložili naše mesto, plundrovali a na popol obratili (N. BAŇA 1646 RaT)