podivenie -ia s. počudovanie, údiv, začudovanie: vzbudiť veľké p.
podivenie p. údiv
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
podivenie, -ia str. zadivenie, údiv, počudovanie: vzbudiť všeobecné podivenie (Kuk.); počúvať s podivením (Kal.); Na moje podivenie na tetino čelo nevysadá červeň. (Tim.) Otec v podivení zahľadel sa na mňa. (Šolt.); dreva až do podivenia (J. Kráľ) veľa
podivenie [-í] s zadivenie, počudovanie, údiv: takoweto podiweni može powstati y z dnessneho podobenstwy od Krysta Pana predneseneho (MS 1758); pohani od welikeho podiweni ustrnuli a temer sdreweneli (VP 1764) L. s p-ím, k p-iu na počudovanie: y gest my tho z podiwenym, ze gste raczili dopustiti obstawku bez prawa dokonaleho (HLOHOVEC 1553); to gest nam s podiwenim, ze tak pissete (MOŠOVCE 1569 KL); co pak nam gest k welikemu podiweny, že tak nanahle listi na žalobi na nas vdelane widawate (HOLÍČ 1573); gest nam k nemalemu podjweny, že urednik na ozjm tak malo siati dal (ORAVA 1618); kdi se narodil s. Jan, same zwoni od sebe počali za dluhi cas zwonit s podiwenim wsseckich lidi (SJ 18. st)