Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podeliť -ľ! dok.

1. rozdeliť (význ. 1): p. celok na viac častí

2. (postupne) rozdeliť, porozdeľovať: p. deťom cukríky; p. si povinnosti, úlohy

// podeliť sa rozdeliť sa s niečím, rozdeliť si niečo: p. sa s niekým o posledný kúsok chleba, s posledným kúskom chleba; spravodlivo sa p.

podeliť -lí -lia podeľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

podeliť sa -lí sa -lia sa podeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

podeliť si -lí si -lia si podeľ si! -lil si -liac si -lený -lenie si dok.

deliť sa -lí sa -lia sa deľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (na čo; ø) ▶ členiť sa, rozčleňovať sa na jednotlivé časti, diely: polia sa delia na užšie tably; dedina sa delí na horný a dolný koniec; kraje sa delia na okresy; pri ústí sa rieka delí na niekoľko tokov a vytvára deltu; A takisto ich ríša sa delila, rozpadala alebo zanikala. [D. Tatarka]; Ostatní hostia si nabrali na taniere všakovaké dobroty a delili sa na stále vyhranenejšie krúžky. [E. B. Štefan]
2. (na čo, na koho) ▶ na základe istých kritérií sa zaraďovať do príslušnej rovnorodej skupiny; syn. triediť sa: piesne sa delia na lyrické a epické; právo sa delí na trestné, ústavné, procesné a iné právo; Ďalej spisovatelia sa delili [násilne triedili] na partajných a bezpartajných, pričom všetko stranícke bolo dobré a všetko nestranícke zlé. [F. Hečko]
3. ((s kým) o čo) ▶ brať si istú časť niečoho; rozdeľovať sa s niekým: d. sa o javisko; d. sa o zisk; d. sa so sestrou o izbu; brat sa delí o záhradu so švagrom; Daniel stále hľadal Martinu, lebo sa s ňou chcel deliť o nové zážitky. [R. Sloboda]; Ani ma neobliekaš, ani sa so mnou o starosti nedelíš. [D. Tatarka]; Čo na tom, že sú z jednej doliny, že pozná jeho sestru a že sa tri týždne delili o chlieb a cigarety. [R. Jašík]
▷ opak. delievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 3 ↗ podeliť sa

deliť, -í, -ia nedok.

1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;

2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;

3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;

4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)

5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;

opak. delievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť

|| deliť sa

1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;

2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)

3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;

opak. delievať sa;

dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa

podeliť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) delením utvoriť z celku viac častí, dielov, rozdeliť: p. majetok, p. niečo na rovné čiastky; ľudia podelení na skupiny (Bedn.); mužstvo podelené do čiat; podelenie času (Vaj.); Miestnosť bola piliermi na akési lode podelená. (Jégé); Chotár podelený medzami na pásiky polí. (Fig.)

2. (koho, koho čím; čo; čo komu) dať z niečoho viacerým, rozdať, rozdeliť niečo medzi niekoľkých: p. deti (napr. cukríkmi); Podelila s majetkom dve dcéry. (Taj.) Podelila priateľky makovými buchtami. (Tim.); p. úlohy; p. deťom jabĺčka, cukríky; Podelila prácu medzi dcéry. (Tim.)

|| podeliť si (čo) rozdeliť si, rozdať si: p. si prácu, úlohy; Páni si chcú podeliť náš majetok medzi sebou. (Jégé) S nami si má podeliť radosť (Al.) má sa radovať spolu s nami

|| podeliť sa

1. (s kým o čo i s čím) dať niekomu zo svojho istú časť, rozdeliť sa: Podelila sa s nimi o posledný kúsok chleba. (Tomašč.) I s hábami musí sa s ňou podeliť. (Tim.); p. sa s niekým so skúsenosťami poradiť, odovzdať skúsenosti; p. sa s niekým o svoje dojmy (Vaj.) porozprávať mu o nich;

2. (s čím, o čo i bezpredm.) rozdeliť si niečo medzi sebou; rozdeliť sa: p. sa s korisťou; Synovia sa podelili ako rodní bratia narovno. (Dobš.) I s úrodou podelia sa na rovnaké polovice. (Taj.) O úrad sa podelili význačnejšie rodiny v župe. (Záb.)

podeliť dok.
1. csl rozdeliť niečo (celok) na viac častí: Miseli prasťe poďeliťi na dvoje, žďi druhá polovic bola po_ceckom (Čelovce MK); Mi máme náš stateg dávno medzi sebú podzelení (Bošáca TRČ); Dzeci sme uš šeckí zaopatrili, role podzelili (Červeník HLO); podzeľic (Spiš. Podhradie LVO)
2. csl postupne rozdeliť, porozdeľovať niečo medzi niekoľkých, podeliť niekoho s niečím: To náz hájňik poďeľiu̯ (Hor. Lehota DK); Kúpili paklík cukru a s tín nás šeckích poďelili (Lapáš NIT); Ke_dzme nemali čo jest, tag zme krumple jedli, tag nám ich podzelili (Bernolákovo BRA); To zme mi dzeci ňebraľi slaňinu, to nam ľem podzeľiľi (Baldovce LVO); Co ľepše bulo, ta toto podzeľiľi medži sebe (Brezina TRB); podzeľic chľip každemu (Richvald BAR)

podeliť sa dok. csl rozdeliť sa s niečím; o niečo; rozdeliť si niečo: On sa voždi z ďeťma pekňe poďeľiu̯ zo šetkím (Ležiachov MAR); Potom se z grošima podelili (Štítnik ROŽ); Ten bi sa veru z bárskím podzelel aj o poslední kúsek chleba (Trstie ILA); Ná po celej dzedzine pochodzá, počítajú si peníze a uš poton teda sa podzelá (Slov. Grob MOD); Nazberaľi sebe vajca a vec še s tim podzeľeľi (Kokšov-Bakša KOŠ); podzeľiľi še (Brezina TRB)

podeliť dk
1. čo komu, medzi koho, medzi kým rozdeliť, porozdeľovať: lazy gesste za sweho zywobyty Ssteffan Matko podelyl swogim synum (TURANY 1666); placze hofierske medzi stranky podelili (T. PETER 1675); synowé yzrahélsky lewitom mesta y predmestá gegch losem podelili (KB 1757); cysar urady mezy luteranmy a katolykmy gednako podelyl (KrP 1760)
2. koho dať z niečoho viacerým: aby račila Vaša Osvicenost a Velkomožnost vedle častek nas podelit (MEDZIBRODIE 1776 LP); p. si dk rozdať si, rozdeliť si: groffuw Pinneberk podelily sobe král a wudca (KrP 1760); (pán) zanechal nam z malych hoštakov zeme vrchove, aby sme si podelili (L. LEHOTA 1762); p. sa dk
1. s čím rozdeliť si niečo medzi sebou: (majster Ján a Štefan Gardoš) s hospodarstwim sie podielili podle vrzknuti dobrych lidy (ŽK 1485); czokoli zustane, aby se s tym Mikulass, Anna a Dorotha, dytky me, peknie podielili (ŽILINA 1580); ryad domowy, yakimkolwek gmenem gmenowan muže biti, rownym dilem magj se strankj podeliti mezj sebu (KRUPINA 1692); penize pak dostawsse, s nimj sa wssecy čtiria horeoznamenj towarissia podelili (ORAVA 1735)
2. s kým dať niekomu istú časť zo svojho, rozdeliť sa: syn mug Jano z ditkamy od druheho syna Ondrega splozenymi na polowice se podelil (ŽILINA 1674); (syn) powinnen bude s timize sirotami na tri gednostaine čžastki se podeliti (PREŠOV 1693)