poddaný
I. príd.
1. vo feud. závislý od feudála, nevoľný; v monarchii podriadený monarchovi: p. ľud
2. zried. poslušný, pokorný: p. tón
II. poddaný m. vo feud. človek závislý od feudála, nevoľník; v monarchii človek podriadený monarchovi: povstanie p-ých; anglickí p-í
poddaný -ného pl. N -ní G -ných m.
poddaný -ná -né príd.
neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človek • podriadený • podrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajina • porobený • podmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štát • poddaný • nevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľud • zotročený • bezprávny • kniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štát • závislý • pren.: spútaný • zviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenie • obmedzený • viazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovaní • publ. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný
poddaný1 1. ktorý je v poddanstve (za feudalizmu) • nevoľný • neslobodný: poddaný, nevoľný, neslobodný ľud • poddanský • nevoľnícky: poddanské, nevoľnícke vrstvy
2. p. poslušný, ponížený, pokorný
poddaný2 za feudalizmu človek závislý od feudála • nevoľník: vzbura poddaných, nevoľníkov
pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári • odovzdaný • oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom • ponížený • expr.: poddanský • otrocký • kniž. al. expr. rabský • kniž. devótny • zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom • skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie • expr. prepokorný • expr.: psí • psovský: psí, psovský pohľad
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvne • disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda • pokorný • expr. poddanský • zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa • ovládateľný • skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma
poddaný, -ého m. vo feudalizme človek v poddanskom pomere k zemepánovi; nižší feudál v pomere k vyššiemu a ku kráľovi, vazal: panský p.; verní p-í, vzbury p-ých; Neplačte, nesteňte, nevoľní poddaní. (J. Kráľ); pokorní poddaní kráľa (Fr. Kráľ); Veď on sa pohybuje ako nejaký vládca medzi poddanými. (Kuk.);
pren. človek podrobujúci sa vôli iného: Svetu som ako tiger, tebe — poddaným. (Tim.)
poddaný príd.
1. ktorý je v stave poddanstva: p. ľud;
2. poslušný, pokorný, ponížený: (človek) p. vrchnosti (Taj.); Matija, buď poddaná svojmu mužovi. (Kuk.); vravieť poddaným tónom (Tim.);
poddane prísl.: p. sa ukloniť (Jes.) pokorne;
poddanosť, -ti ž. poslušnosť, pokora: otrocká p. (Tim.)
poddaný príd. ktorý je v stave poddanstva, nevoľný: Podaní lud len drhnúl ako statok (Kameňany REV)
poddaný m. spodst. za feudalizmu človek závislý od feudála, nevoľník: Zme boli len ako podaní (Kľak NB)
poddaná p. poddaný
poddane p. poddaný
poddaný m, poddaná ž osoba podriadená feudálnej svetskej al. duchovnej vrchnosti, zemepánovi; nevoľník, nevoľníčka: gestly by sie yakowie krywdy meczy gegich podanymy zbechly (L. JÁN 1480 SČL); azby poddany wassemu poddanemu byel dluzen (CHMEĽOV 1577); prystvpyla ke mne poddana nasse (DIVIAKY 1595 E); colona: sedláčka, poddana (KS 1763); stav podanych jobbaďsky (VIEDEŇ 1785 DPB); -ský príd: rownym spusobem y poddanske statky tam se pasaly; predkum zachowanu wernost a wssecku poddansku powynnost (ORLOVÉ 1690; 1691); kolko fundusov poddanskich, hostaczniczkich, hoferskich, taktez ay pustich winachaza sa (H. OTROKOVCE 1762); čo se ostatnich danek a poddanskich služeb dotiče (HLOHOVEC 1769); čo se skrze geden poddansky neb sedlacký dum ma rozumeti (BELÁ 1773); -stvo [-o, -í] s 1. poddanský stav, základný spoločenský vzťah za feudalizmu: dobrowolne dawam se Geho Welkomožnosti do poddanstwa (SOBOTIŠTE 1732 E); fatens biwsse prawe na ten čas w poddanstwy u neboščyka pana Borcsiczky Andraša (TRENČÍN 1734); subditia vita: poddanstwj (PD 18. st) 2. hromad poddaní; nevoľníci: widal piwa sweho na podanstwo okolo desat waruw (JASENICA 1704); any za owesz panstwu neplaty any passu poddanstwu nedopussty (NITRA 1738); subditi multi: poddanstwo (PD 18. st) 3. poslušnosť, podriadnosť, poroba: hrissniku, ktery gsi skrzewa smrtedlny hrich do podanstwa diabelskeho se oddal (MS 1749); pápeži s poddanstvá biskupuv bez krivdi a ubížeňá jejích mohli reholníkuv osvoboditi (BR 1785)
poddaný príd 1. poslušný, podriadený niekomu: Wassym Milostem poddany Matey richtar a radda wssecka (DEVIČANY 1592); gsucy podana mužj, megž ho za sweho pana (PoP 1723-24); duchovním i svetskím pánum poddaní biťi musejú (BR 1785) 2. oddaný, vystavený niečomu: (obyvatelia) poddany zlodegstwu a krádežy, meso konske užiwagu (KrP 1760); valetudinarius: nezdrawy, nemoci poddany; commortalis: smrti poddany (KS 1763); gablonowe stromy nech (sú) slunečnimu teplu a swetlu poddane; kozj takowim su ňemocam poddane, gakowim owce (PR 18. st); -e prísl k 1: aby nam (vrchnost) spomoci račila, ponižene, pokorne a podane žadame (JABLOŇOVCE 17. st LP); obnoxiose: poddaňe (KS 1763); -osť ž 1. poslušnosť, pokora, podriadenosť: to wyhledawa posslussnost y poddanost synowska (L. TRNOVEC 1597); služby naše slibujeme a v moc a podanost se davame (POLOMA 1649 LP); homagium: prjsaha poddanosti (KS 1763); telo protiwj se duchu y powinu poddanost gemu odpjra (ŽP 1788); nebo si do podanosty diabelskeg upadel (MiK 18. st) 2. prejav podriadenosti: služby a poddanosti naše vždycky a nakaždem miste V. Osvicenosti ponižene a pokorne prednašime (BOJNÁ 1564) 3. poddanstvo: swedek w podanosti p. negdy David Janosa biwal (TURIEC 1680) 4. (v staroveku) otroctvo: synom izraelskim w rabšaku aneb w poddanosti egyptskeg postawenym (MK 18. st) 5. poddanský majetok: nassym poddanym prykažte, aby žaden do poddanosti Komorowského nechodil (BRATISLAVA 1618 MŽ) 6. hromad osoby nachádzajúce sa v poddanskom vzťahu poddaní: aby gednak od poddanosti, gednak take y od chotarnikuw sskody se nedelaly (TRENČÍN 1675); mager ma biti s poddanosty sedliak; pakliže by s podanosty husy nassly draby we zbožy (K. N. MESTO 1690); s platu poddanosty rizkasse načim kupit (M. KAMEŇ 1713)