podaktorý zám. neurč. hovor. (po)niektorý: p-ých šport nezaujíma
podaktorý -rá -ré pl. N mužský živ. -rí G -rých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ré G -rých zám. neurčité adjektívne
podaktorý p. niektorý
podaktorý zám. neurč. poniektorý, niektorý, daktorý: Podaktorí odtiahli len na kus od skladišťa. (Heč.) Za dlhým stolom sedeli ešte podaktorí gazdovia z doliny. (Zgur.)
podachteren, podachterý, podachtorý p. podaktorý
podakerot p. podaktorý
podakerý, podakotor p. podaktorý
podaktorý, podaktor i podakerot zám. neurč. (podachteri, podachteren, podachtori, podakotor, podakerí) strsl, vsl označuje neurčitú osobu alebo vec; poniektorý, voľaktorý: Podachterim sa ňeušel aňi kvarťeľ v ďeďiňe (Bobrov NÁM); Podakotria ženi chiba rajki roba̋ (Sirk REV); Podachtore śe eśči dodňeź hňivaju (Torysa SAB); Tam kupeľi kravi, voli i koňe podachtore (Kokšov-Bakša KOŠ); Podachtori roki malo bistrickich šľivkoh, aľe dakedi jih jezd jag hnoju (Brezina TRB); podachteren chlap (Čimhová TRS); podakeré ženi (Králiky BB)