Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

podať dok.

1. dať do ruky al. priblížiť na dosah ruky: p. niekomu pero, kladivo; šport. p. loptu uviesť do hry (pri volejbale)

2. dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného (obyč. pri pozdrave): priatelia si p-li ruky; p. niekomu ruku, aby nespadol

3. predložiť, ponúknuť: p. dieťaťu pohár vody, p. chorému liek

4. úradne predložiť na ďalšie konanie: p. žiadosť; p. list, telegram; p. správu

5. ukázať, predviesť: mužstvo p-lo dobrý výkon

p. vysvetlenie vysvetliť; p. dôkaz(y) dokázať; p. hlásenie zahlásiť

p. niekomu pomocnú, priateľskú ruku ponúknuť pomoc, priateľstvo; iron. tí si môžu ruky p. sú rovnakí (obyč. rovnako zlí); expr.: p. (niečo) po lopate a) povedať jednoducho, zreteľne b) povedať bez obalu, priamo; p. (ako) na tanieri prístupne; p. si niekoho skritizovať, vysmiať;

nedok. podávať -a

tam si p-jú → kľučky

// podať sa1 hovor. posunúť sa, pomknúť sa: p-j sa ďalej!

nedok. podávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podať ‑á ‑ajú dok.; podať sa (posunúť sa; zdediť vlastnosti)

podať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.


podať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.


podať si -dá si -dajú si -daj si! -dal si -dajúc si -daný -danie si dok.


*popísaťspráv. podať opis, opísať

-dať/219218 1.88: verbá inf. dok. 124650 povedať/64690 vydať/6900 odpovedať/6819 podať/5804 predať/5167 vzdať/4898 požiadať/4878 dodať/4232 odovzdať/3882 pridať/3284 usporiadať/1812 vyhľadať/1402 vypovedať/1207 (63/9675)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

2. p. vedieť 3, vládať1


načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovaťnačrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétuhovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno

2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtaťnaznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postuphovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papierzried.: narysovaťnaskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencieopísaťpodať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby


odvolať sa podať písomný nesúhlas s istým (úradným) rozhodnutím • podať odvolanie: odvolať sa, podať odvolanie proti rozsudkupráv.: podať apeláciuapelovať (podať odvolanie na vyššiu inštanciu)


opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opisvykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalostivyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbistopodať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisuzastar. vylíčiťhovor. expr.: vyfarbiťvymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbáchnačrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámervypodobiťvypodobniťzobraziťzachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinupoopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podať, -á, -ajú dok.

1. (čo komu) dať do ruky, priblížiť na dosah ruky: p. niekomu pero, knihu; Chcela podať batôžtek Pavovi. (Heč.) Odlomil z koláča a podal chlapcovi. (Zúb.) Prečítali a podali ďalej (Taj.) odovzdali. Musel v noci vstávať a jedno-druhé Anne vše podať (Taj.) obslúžiť ju; p. niekomu oheň pripáliť (napr. cigaretu); pren. p. niekomu ústa ponúknuť na bozkanie: Úst mu nepodala (Jégé) nebozkala ho.

2. (komu ruku) vystrieť na pozdrav pri stretnutí, lúčení, predstavovaní, blahoželaní a pod; pomôcť napr. pri nastupovaní, preskakovaní ap.: p. niekomu ruku na uvítanie, na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie; Predstavila ho a podala ruku na odchod. (Greg.) Podala Rovnianskemu ruku na bozkanie. (Jégé) Pod ním stojacemu podal len konce prstov (Jégé) nie celú ruku; p. niekomu rameno ponúknuť oporu pri chôdzi

p. niekomu bratskú, priateľskú ruku ponúknuť priateľstvo; p. niekomu pomocnú ruku pomôcť v ťažkostiach: Ja som ochotný podať mu pomocnú pravicu. (Vaj.); p. si ruky pomeriť sa; p. si ruky na niečo (na to) spečatiť sľub, dohodu podaním ruky; podaj čertu prst, chytí ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac; Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby vám iba trochu záujmu, priazne dala najavo; hovor. môžu si ruky podať sú rovnakí (obyč. v negatívnom zmysle);

3. (čo, čoho komu) predložiť, ponúknuť, najmä pokrm al. nápoj; servírovať: p. niekomu vodu, vody, chleba; p. niekomu liek; Veď je ten nie hoden, aby môjmu dieťaťu vody podal (Kuk.) aby mu čo akú malú službu preukázal. Podali krém, cifrovaný šľahanou smotanou a piškótami. (Jes.) Mojžík podal ešte statku do jasieľ (krmu). (Tim.); p. jedlo na tanieri, na mise, na podnose, na striebre

p. niekomu chlieb a soľ privítať ho priateľsky, s úctou;

4. šport. p. loptu (napr. pri tenise) servovať; (pri futbale, hokeji) prihrať spoluhráčovi;

5. (čo) písomne predložiť, odovzdať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, odvolanie; p. (si) žiadosť (napr. o miesto); p. na niekoho trestné oznámenie; p. dizertačnú prácu na posúdenie; p. demisiu; Živnostenské spoločenstvo podalo proti vašej žiadosti protest. (Jil.); p. peniaze, balík, list, telegram odovzdať na pošte;

6. (čo; čo komu) ústne al. písomne oznámiť, ohlásiť; predložiť, poskytnúť: p. zprávu, hlásenie, referát (napr. o činnosti); p. návrh; p. vysvetlenie vysvetliť; p. svedectvo dosvedčiť; p. dôkaz (o niečom, niečoho) dokázať; p. bližšie informácie;

7. (čo) ústne al. písomne popísať, načrtnúť, znázorniť, vylíčiť, predložiť poslucháčom al. čitateľom: p. stručný výklad; zhustene, jasne, prehľadne, zrozumiteľne, populárne, obšírne niečo p. (napr. obsah spisu); kniž. p. obraz (napr. o súčasnom umení); Záhorec podal stručne svoj životopis. (Vaj.) Naho vyslovená myšlienka nepodala nám to, čo nám vylialo srdce. (Štúr) Umienil som si podať ju (históriu) i širšiemu obecenstvu. (Jégé)

p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vyložiť; b) bez okolkov, otvorene povedať (napr. nepríjemnú vec); povedať z mosta doprosta;

8. podať výkon vykonať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, pekný, vynikajúci, nadpriemerný, slabý výkon;

9. kraj expr. (komu) nabiť niekoho: (Mamenka) už aj zdvihnú ruku podať mu (chlapcovi). (Ráz.-Mart.);

nedok. podávať

|| podať si hovor. expr. (koho) vybrať si niekoho za predmet útoku, kritiky ap.: p. si protivníka (napr. v diskusii); A mňa si veru ten Petényi v meste podal. (Ráz.) Počkajte, dnes si vás podáme. (Zúb.);

nedok. podávať si


podať sa1, -á, -ajú dok.

1. posunúť sa, pomknúť sa: p. sa ďalej; Komisár zbadal starca, podal sa o kúsok, aby mu uvoľnil miesto. (Tomašč.) (Chlapi) podali sa bližšie k rečníkovi. (Urb.)

2. pobrať sa, pustiť sa, dať sa niekam: Podali sa k dedine rezko a veselo. (Ondr.) Podali sme sa za hlasom. (Mor.)

3. nár. poddať sa: Čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. (Sládk.) Dvere sa na šťastie podali (Kuk.) povolili;

nedok. podávať sa, -a, -ajú


podať sa2, -á, -ajú dok. (na koho) zdediť podobu, vlastnosť niekoho, udať sa: podal sa na otca, na matku, na starého otca; Mal sa Vinco na koho podať. (Hor.) Ani jedno (dieťa) nepodalo sa na ňu povahou. (Ráz.)


podávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo; čo komu) približovať niekomu niečo na dosah ruky, dávať niekomu niečo z malej vzdialenosti, dávať do rúk: p. tehly, snopy; Budeš mi podávať farby a štetce. (Zúb.) Druhou (rukou) podáva nedbalo kusy pečienky do úst. (Tim.); pren. Ten vie využiť všetko, čo život príjemného podáva (Tim.) poskytuje; Podáva slová po jednom (Tim.) pomaly a dôrazne rozpráva; p. (niekomu) ústa nastavovať na bozkanie;

2. (komu ruku) vystierať na pozdrav pri stretnutí, lúčení a pod.; ponúknuť ako oporu pri namáhavej chôdzi a pod.: p. niekomu ruku na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie; Podával mu ruku s parádnym švihom. (Jégé) (Mišo) podáva rechtorovi veľkú, tvrdú dlaň. (Gráf); p. niekomu pravicu; Učí ho (dievčatko) labu podávať (Jes.) ruku; p. si ruky a) pozdravovať sa podaním rúk; b) stávať sa priateľmi, bratať sa: My tu pred vami ruky si podávame z rôznych ovčincov (Záb.) i keď sme rôzneho presvedčenia; pren. Robota robote podáva ruku (Kuk.) nasleduje nepretržite jedna za druhou. Stromy ruky si podávali ponad vodu (Vaj.) ich konáre sa dotýkali

p. niekomu (pomocnú) ruku, pravicu a) pomáhať, poskytovať pomoc (napr. v ťažkostiach): Ríša podávala ruku strateným synom (Urb.) ponúkala pomoc; b) spolčovať sa s niekým: Hanba, že i náš otec podáva zbojníkom ruku. (Vaj.)

3. (čo; čo komu, čomu i bezpredm.) predkladať pokrm al. nápoj, dávať na stôl, servírovať: p. čaj, kávu, nápoje; p. niekomu lieky; p. obed, večeru; p. teplé, studené jedlá; Kým podávali torty, začal reč. (Tim.); p. krmivo statku; Obed je hotový; môžeme podávať? (Stod.)

4. šport. p. loptu, puk (napr. pri tenise) servovať; (pri futbale, hokeji) prihrávať spoluhráčovi;

5. (čo) písomne predkladať, odovzdávať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, trestné oznámenie; p. (si) (písomnú) žiadosť; Tenczer uisťoval, podával apeláty, preťahoval ako sa dalo. (Urb.)

6. (čo) ústne al. písomne oznamovať, ohlasovať, predkladať: p. zprávy, p. hlásenie, referát, p. informácie, návrhy; p. svoj náhľad na uváženie (Jes.); p. (si) novinu, zprávu od úst k ústam, z úst do úst jeden druhému hovoriť, oznamovať, rozširovať medzi ľuďmi; „Ondra zabili!“ podávali to ženy jedna druhej. (Tim.); p. si niekoho z úst do úst (Taj.) rozprávať o ňom;

7. (čo) ústne al. písomne líčiť, opisovať, predkladať poslucháčom al. čitateľom: p. výklad, vysvetlenie; stručne, jasne, zhustene, obšírne niečo p. (napr. učebnú látku); Nech sa to tak učí, ako my mu to podávame. (Štúr) Jednu učebnú látku podávať až do smrti — to je martýrstvo. (Kuk.) Každý to podáva inak. (Zúb.) Podáva ho (vojaka) ako hrdinu skutočného. (Pláv.) V slovníku sa podávajú významy slov

hovor. p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vykladať; b) bez okolkov hovoriť (napr. nepríjemnú vec);

8. podávať výkon vykonávať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, vynikajúci výkon;

dok. podať

|| podávať si

1. (čo) jeden druhému odovzdávať: p. si loptu (z ruky do ruky); Prítomní podávali si udivené pohľady. (Urb.) Všetci čosi vypisovali na lístky a podávali si z ruky do ruky. (Tat.); pren. Bralá si prestali podávať ozveny guľometov (Pláv.) prestali odrážať.

p. si kľučku (-y), dvere (napr. o hosťoch, veriteľoch) prichádzať vo veľkom množstve, často, nepretržite: Už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Vaj.) Agitátori z troch okresov si podávali kľučku. (Karv.)

2. hovor. expr. (koho) vyberať si niekoho za predmet kritiky; doberať, naťahovať: Každý tebou opovrhuje a podáva si ťa, ako mu zobák jeho ráči. (Štúr) „Veď si ma len podávajte,“ oháňa sa Straník. (Ráz.);

dok. k 2 podať si

podať dok.
1. csl dať do ruky, priblížiť na dosah ruky: A ja som_ej podala hrabľe, takto vieťe, ako sa, oproťi nosu (Blatnica MAR); Družba sa pomali krúťev a podau̯ jej ces stvol paličku z ručňíkom a kvietkom (V. Maňa VRB); Podaj mi tot hrnšok! (Kameňany REV); Podaj mi pero! (Lukáčovce HLO); Podaj mi kolo! (Mokrý Háj SKA); Každemu podaľi totu bobaľku (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného (obyč. pri pozdrave): Podau̯ ruku a zas bežau̯ (Kláštor p. Zniev. MAR); Podaj mi rúšku! (Slavošovce ROŽ); Podaj mi ruku! (Lukáčovce HLO)
F. podaď pomocnú ruku (Rim. Píla RS) - ponúknuť pomoc, pomôcť
3. strsl, zsl predložiť, dať najmä pokrm al. nápoj: Choj podať krave! (V. Straciny MK); Aňi mi kus chľeba ňepodáš? (Čierna Lehota ROŽ); Podaj mi vodi! (Ružindol TRN)
F. na lopaťe podať (Košťany n. Tur. MAR) - prístupne vysvetliť; ňeňijé hoden, abi mu vodi podal (Bošáca TRČ) - aby mu akúkoľvek malú službu preukázal
4. zvol, abov, už úradne predložiť na ďalšie konanie: Ke_ta prišou̯, podau̯ písmo (Stožok ZVO); Podal som pismo na poštu (Krásna n. Horn. KOŠ); Eśči aj športku podam (Sobrance)
L. podadz na starobnu (Porúbka SOB) - podať žiadosť o podporu v starobe
5. jtrenč, pov expr. zbiť, potrestať, vyhrešiť: Len jennu mu podal a hneť ból na zemi (Bošáca TRČ); Aš sa mu v očáh zaiskrilo, kec ci ho podal (Bzince p. Jav. NMV); F škole robev zle, preto mu učitel podav, ba ešče aj doma mu podali (Šípkové PIE)


podať sa1 dok. (poddat sa)
1. strsl, zsl, čiast. vsl posunúť sa, pomknúť sa, odsadnúť si, postúpiť (o ľuďoch): Podaj sa ďálej, ňech si aj ja saňňen do lavice! (Návojovce TOP); Podaj se kus, že si aj ja̋ sednem! (Rochovce ROŽ); Podaj sa, zavadzaž mi! (Zborov n. Bystr. KNM); No, podaj sa trošku dál, aj já si scem sannút! (Šípkové PIE); Daľej śe podaj! (Studenec LVO)
2. strsl, zsl posunúť sa, zmeniť pôvodnú polohu, svoje miesto: To miselo biď poriadňe upevňenuo, abi sa té kláti ňepodaľi na jeden bok, keď išiou̯ po ňerounej cesťe (Ležiachov MAR); Tia dvere sú kus podania nabok (Rochovce ROŽ); Rebrík sa mi trochu poddal a us son s ním letel ze stromu (Dol. Súča TRČ)


podať sa2 dok.
1. csl zdediť podobu, vlastnosti, udať sa na niekoho (o ľuďoch aj zvieratách): Ľen abi sa moje ďeťi ňepodali na starého occa, že oňi boli velkí korhel (Návojovce TOP); Te si sa na maťera ňepodau̯ (Kalinovo LUČ); Celkom se podau̯ náturó na ocä (Ploské REV); Náľe šak sa uhňi, potvora, na koho si sa podal? (Čičmany ŽIL); Tá Anna sa podala na manku, jako bi jéj z oka vipalla! (Bzince p. Jav. NMV); Tela sa podalo na bujáka, má takú istú srst (Biely Kostol TRN); Chlapec śe podal na oca (Studenec LVO); Fcalkom śe podal na ojca, cali ocec (Dl. Lúka BAR)
F. podatí je na occa patámi (Bošáca TRČ) - nie je podobný otcovi
2. dok. lipt podariť sa, vydariť sa: Na jednom boku bola vatra, tá sa udržiavala stáľe, ľebo ag bi vihasla, ňebou̯ bi sa sir podau̯ (Iľanovo LM)


podať si dok.
1. expr. pustiť sa do niekoho, potrestať, zbiť niekoho: Ľen počkaj, šak si ťa oťec podá, ke_domou príďe! (Ležiachov MAR); Šenku mav také bohapusté reči, že si ho chlapci podali a poránne dožváchali (Červeník HLO)
2. pov expr. s chuťou veľa zjesť, veľmi sa najesť: Teda ket prišóv domov, ale poránne si podav, na misi neostala skoro ani jenna buchta (Šípkové PIE); Muzikanti mali na večeru huspeninu, veru si poránno podali, len si remene popúščali (Brestovany TRN)


poddat sa p. podať sa1

podať dk
1. čo (komu) dať do ruky, na dosah ruky: Ssandor mu podal walassku (KRUPINA 1682); kdiž se ti krawa otely, podag to tela oknom (HK 18. st)
F. geden druhému učenj Krystowé gako z ruky do ruky podal (IA 1708) priamo odovzdal; p. ruku komu vystrieť ruku smerom k niekomu na pozdrav, na znak dohody ap.: jak ste swu ruku take na to podaly (H. BEŇADIK 1615); gia sem gemu (ruku) podal a nasipal mne do ruku korenia (KRUPINA 1643); dextra comissa dextrae: ruki podali geden druhému (KS 1763); rúčku mu podala, horce zaplakala (PV 1782)
2. čo komu poskytnúť, predložiť, ponúknuť: o, ráts se, Panye, zlutovatz, mnye pomotz lyéki podatz (DŽ 1752); kus chleba swému synu pred gjdlem podal (VP 1764); Rebeka podala gemu wody y osslom geho (Káz 18. st)
F. gestly kdo teba uderj na prawé ljco twé, podag mu y druhé (KB 1756) nastav mu aj druhé; haydussi vleksse se počtu, podali gim chrbty w tu chwili (RUŽOMBEROK 1605) utiekli
3. čo kam predložiť (vrchnosti, úradu) na vybavenie: jestliže by sste mne chtieli oznamiti podaijte listu do Pecženiad neb do Wesheleho (!) (BECKOV 1535 SLL); Valentinus Puchala a Greguss Chmell swu causu poddaly dobrowolne (P. ĽUPČA 1584); pakliže by vetši vystupek učinil, má to na vetši úrad podati (BÁNOVCE n. B. 1667 E); poctiweg czechi sukeniczkeg pani mistrowe ratkousky poddali instantiu (JELŠAVA 1740); druhikrat prinuceni budem, abich memorial podal do welebneho amtta (PUKANEC 1779); Martin s bratom instanciu ustnu podali ze strani ireku (PONIKY 1795);
x. pren podag swé požádanj až do neba (BlR 18. st)
4. koho obžalovať, udať: y tu ženu, ktera geho W. M. podala, raczte przed to prawo vstawiti (H. MIČINÁ 1573); abi tich, kteri gu nadarmo podali a osocsili, Pan Buch brez pokuti nezanechal (KRUPINA 1729)
5. na koho, na čo zanechať, ponechať: na wuli podali partibus, abi sobe wibrali (KLOBUŠICE 1675); dluh wisel na chalupe, zatim kdy chalupu na dlužnikuw podal (ŽILINA 1706); -ávať ndk k 1: podawal geden syndlya na czayghauze (KRUPINA 1684); když na dome pobjgalj, ssyndle gest podawal (L. PETER 1750); gidla donassati, do ust poddawati (PiA 1782)
L. p. ruku komu vystrieť ruku smerom k niekomu na pozdrav: (cisári) y sprostym lidem pozdrawenj dawalj y ruce podawalj (SP 1696); poddani aneb obywatele sobe ruce poddawali (ROVŇANY 1755); k 2: gestly maš nazbit statky, potrebugjcym zase podawag (KoB 1666); pod spusobem chleba a pod spusobem wina nam (Kristus) podawa prawe telo swoge a prawu krew swogu (AgS 1708); činjme dobré skutki, kdiž podáwáme chléb lačnému, dúm prespolnému (BlR 18. st); k 3: s tuto našu nehodnu poniženu instanciu, kteru s klečicima kolenami ponižene podavame strany našej injurii a velikej krivdy (ŠIROKÉ 1774 LP); k 4: o tu zradu kteruz gest nad namy vzinil, podawali sme gemv a chtieli sme gemu prawy biti (SKALICA 1432 SČL); (pán) zle naklada s nami, pred pani uradniky nas podava (DRIENČANY 1683 LP); k 5: czuo se pak tey wecy dotika, ze pod stawkow statok braly, to podawame na pana (D. ŠTUBŇA 1587 E); to poddawam na wass sud a czokolwek dokonate, s tim mne prosim, vgistite (ŽILINA 1608); W. U. Milosti na rosudek podavame, zdaliž to može byt pravda (PÚCHOV 1744 LP); podať sa dk
1. ku komu, kam posunúť sa, pomknúť sa: k pan instansowy natolko se podal, že takmer prse o prse prjtisknute melj (MARTIN 1731); swedkowa blissie k nim se podagicze widela Kassay Janka (V. ČEPČÍN 1734); ani do teg (chrasti) se nemohli podati swedek a geho brat, kterjžto w ten čas počali zaugjmati ten kus hory (KRPEĽANY 1761)
2. na koho zdediť podobu niekoho, udať sa na niekoho: compromitto: na ňeho se podati (WU 1750); -ávať sa ndk k 1: nebo y sám z gednoho stupne na druhý se podáwa (CO 17. st);
x. pren ruka temer k almužne musi se podáwat (PT 1778); k 2: gehňátka wetssjm djlem na otcu se podáwagj (HRK 1773); ďítki gegích na ních sa nepodáwagú (BN 1790)


podávať, podávať sa p. podať

podať_1 podať podať_2 podať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a podala mi ruku et en me tendant la main
a podala mu knihu et tendit un livre
lístok a podal ho billet et le remit
podal mu dve vrecúška il tendit deux sacs
podal mu špinavú vreckovku lui tendit un mouchoir crasseux
podal som mu ruku je lui tendis la main
synov mu podal fľašu fils lui tendit une gourde
vošiel sluha a podal un domestique entra et remit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu