Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

podľa predl. s G vyj.

1. spôsob, v zhode s, v súlade s: kresliť p. predlohy, užívať liek p. návodu, konať p. príkazu, žiť p. vzoru; p. seba súdim teba

2. mieru, nakoľko možno, koľko treba, koľko sa dá: p. možností podporoval rodičov

3. zreteľ: hrdina p. mena, p. vzhľadu nie je najmladší, p. mňa je to rozumný človek, p. môjho názoru

4. pôvod, po kom, po čom: poznal ju p. hlasu, p. matky patrí do našej rodiny

5. smerovanie al. polohu, popri, pozdĺž, po boku: ísť p. cesty, p. potoka rastú vŕby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podľa predl. s G

podľa predl. s G


podľa vzoru predl. s G


súdiac podľa predl. s G

-a/33030920±127847 11.82: prepozície nevok. 5139864→5139919
+72
−36
na/4009313→4009368
+72
−36
za/754377 podľa/295991 vďaka/46753 vedľa/23166 spoza/7529 poza/1102 povedľa/498 dovnútra/423 zvnútra/401 konča/137 znútra/86 skraja/67 (1/21)

-dľa/323017 42.63: prepozície nevok. 319655 podľa/295991 vedľa/23166 povedľa/498

-ľa/602255±139 42.63: prepozície nevok. 319655 podľa/295991 vedľa/23166 povedľa/498

-odľa/295991: prepozície nevok. 295991 podľa/295991

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode sv súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiáchv duchuv zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákonahovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleonzastar. dľa

2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

3. p. vedľa 3, pozdĺž 2


pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cezza (koho, čo)počasv priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na voduhovor. o: zašiel k nám o radu

4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcérao (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho)v zhode sv súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po horepočas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • nav: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokommimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa náspri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcochpopri (kom, čom)pozdĺžpodľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebepo boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránkymimopomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravupopri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlaveokolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

5. p. okrem 2


vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podľa predl. s 2. p. vyjadruje

1. spôsob a) v súlade, v zhode s niečím: robiť niečo p. vzoru; pracovať p. plánu; obliekať sa p. módy; robiť niečo p. svojej vôle, p. svojej hlavy; p. zvyku, p. obyčaje; p. zákona; odmeniť niekoho p. zásluhy; Párik tancoval podľa taktu. (Kuk.) Tituloval sa podľa mena. (Taj.); b) prostriedok: orientovať sa p. mapy; vyrovnať niečo p. lineára; Budete robiť podľa predlohy? (Bedn.); c) zreteľ na niečo; čo sa týka, pokiaľ ide o: Prakovský, podľa výroku oficiera starý trkvas. (Jégé) Podľa princípu rozdielu nebolo. (Jes.) Podľa mena sme nepoznali nikoho, ale iba podľa poradia. (Tomašč.) Podľa vidu nie je najmladší. (Ondr.); podľa môjho názoru; Podľa všetkého to nemyslel vážne. (Zúb.) Podľa mňa Teplan je celkom rozumný človek. (Urb.); d) mieru, nakoľko možno, nakoľko treba, nakoľko sa dá: Usiloval sa podľa možnosti strpčiť niekomu život. (Jégé)

2. pôvod (= po čom, po kom): Poznal ju podľa farby. (Ondr.); p. otca patrí do našej rodiny; Tetka poznala podľa zvuku, že sú to kroky Marine. (Skal.)

3. smer al. miesto a) pozdĺž niečoho, popri niečom, po boku niekoho: Otec zahrúži sa do úzkych zemičiek, chudobne sa vinúcich podľa cesty. (Al.) Podľa steny ktosi kráča. (Šteinh.); b) trochu zastar. vedľa niekoho al. niečoho: Podľa nej sedí Dobroslava. (Sládk.) Zodvihol sa, hapne rukou podľa seba — zobudil aj ženu. (Taj.)

podľa i podľava predl. s G
1. csl vyjadruje zreteľ, spôsob; v zhode s niečím, v súlade s niečím: Ocäjchnujem to podľa ľinonárä (Krivá DK); Lojtri sa dávajú podľa roboti (Detva ZVO); Podle známošči nás prenocovali (Chyžné REV); Ottrúbil, pollevá toho, jakú hodinu (Dol. Súča TRČ); Len polla mojéj skúsenosci to hovorím (Podolie NMV); Natáheu̯ jeden šnóru a mi sme moseli podla teho sadzit (Dobrá Voda PIE); To ja ňeznam podľa čeho to idze (Fintice PRE); Tak śe riba ulapi i podľa struni (Vyš. Nemecké SOB)
2. csl vyjadruje mieru; nakoľko možno, koľko treba, koľko sa dá: Tak to muselo biť rouno spravenuo ten plac a uš potom podla toho, ako bolo dreva, kelko, podla toho tak sa spravela tá velkos (Kľak NB); Každí dal oferu polla toho, jako ból zámožní (Bzince p. Jav. NMV); Poton sa zrno meralo na merički, teda kolko, abi robotníg dostal svoje polla teho (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Podlevá teho, kolko teho je (Brodské SKA); Kresna doňesla svojemu krešovi dar a pejdzešad abo sto cigaretľe, podľa zamožnosci (Rozhanovce KOŠ)
3. csl vyjadruje zreteľ na niečo; čo sa týka, pokiaľ ide o niečo: Podľa Braťislavi je tuná zduch celkom inakší, to sa ňedá prirounať (Habovka TRS); Podle mne súda̋c, nedal bi mu ništ (Revúca); Polla mna je von veru lepší jako hovorá (Val. Belá PDZ); Bolo to polla toho, jako to gazda scev (Trakovice HLO); No véťe, polla mňa to ňeboli Lapášaňi, lebo sa brali takto krížon cez role (Lapáš NIT); Já podla mínki mojéj, já vám nemóžem viédz dat jako osemnásto (Mokrý Háj SKA)
L. podľa mojeho (Župčany PRE) - podľa môjho názoru
F. podľa seba si dievča viber (Detva ZVO) - seberovné; podlá ňeho sa nespravíš (Brodské SKA) - nedozvieš sa od neho pravdu; podľa praudi možem povedzec (Sobrance) - ak mám byť úprimný
4. csl vyjadruje podobu, výzor, správanie, pôvod; po kom, po čom: Nuš, Staňíg_e ňie žiadna rodina do Mazancou, to bolo ľen podľa Ťahúňeje, šak?! (Ležiachov MAR); Polla toho kabáta so_ho poznav (V. Bielice TOP); Toho Maďara son poznau̯ iba poľa kabáta (Ozdín LUČ); Podľa zubuov, nuš pozre mu (koňovi) na zubi, omaká mu (Pov. Bystrica); Polla chováňá sa človek pozná (Lapáš NIT); Ti páňi to dodnes neviedzá, jak to zňiku̯o, a mi to víme podlá starích ludzí (Smrdáky SEN); Dvojňisti, trojňisti i štverňisti vidli mame, podľa zuboch, keľo maju, tak še volaju (Brezina TRB)
5. csl vyjadruje smerovanie alebo polohu, miesto; popri niečom, pozdĺž niečoho, po boku niekoho, vedľa niekoho, niečoho: Iďem takto pekňe podľa toho Turca (Ondrašová MAR); Iba sa mu tan vo Zvoľeňe poľa Hipskích kíchlo dáko (Zvol. Slatina ZVO); Naeno son zazreu̯, že bežalo poľa mňa a bolo mi to troška aj obave (Závada MK); Poľä ňeho stáu̯, a ňeviďeu̯ ho (Kokava n. Rim. RS); Sadél si polla mňa (Bošáca TRČ); Hňeť polla nasaďev stronki (Lapáš NIT); Len son sa tag zhipkala podla sceni (Igram MOD); Spravili chodník podla teho vinohrada (Bernolákovo BRA); Poľa ňoho prešol motor (Hlinné VRN)


podľava p. podľa

podľa [-(d)ľa, -ä, -e]
I. predl s G vyj.
1. miesto al. smer a) pozdĺž niečoho: (medza) od Weseleho hrbku gda zase wždy podle lanuw Kmetyowskich do opsaneho potoka Radolskeho (BUDATÍN 1478 SČL); do cesty, ktera prichazy až do žliebka aneb studnice, podle cesty ktery tecžie (ZVOLEN 1567); wye, že Prssancy podle potoka Krmnyka vžiwali tge lazy (BADÍN 1676)
b. vedľa niekoho al. niečoho: ktoz swuoy kradez neb lupezstwi podle jednoho czlowieka naygde (ŽK 1473); (vinice) su gedna podle druhe na hore Ružienne, maycz podle sebe w susettctwi Spytalne wynohrady (TRNAVA 1570); sem založil hosstak muog podla domu (KLOBUŠICE 1604); alie se gei predalo (zeme) na tri kroczage od werhu podlie Bor Albertowei (S. ŠTVRTOK 1633); ešte hodila pola neho kamenček do vody, či sa pohne (S. ĽUPČA 1732 CM)
2. pôvod, po kom, po čom: poygme take zena gednoho muze a bude miti dieti podle posledniho (muža) yako podle prwniho a erbuge gich swym erbom aneb swym zbozym (ŽK 1473)
3. spôsob
a. v súlade, v zhode s niečím: gim (našim mešťanom) podle prava dosti vczinil (BRATISLAVA 1526); (paliči) y konecz swuog za swe zle skutky sau wzali podle gich zasluhy (SKALICA 1558); podla ustanowenia bozieho y podla obiczaga cyrkwe swatei wsseobecneg (RS 1625); cess zimu do s. v. mastal krawam podla rowassa dal swičzek tricat ag tri (FIĽAKOVO 1773)
b. prostriedok: merčj podle prawidla linege tyeha (KoB 1666); (lyžičkami) podle wahj a czenj gegich was proporciowate bude contentirowat (SKALICA 1714); perpendiculariter: zarowno podle olowenég ssňúri; normatio: podle prawidla rozmerani (KS 1763); (stromky) do zeme podla ssnury presaditi (SN 1772)
c. zreteľ na niečo: abychme my k Wassim Milostem prozbu vczynili podle obeczneg sprawedliwosti a podle tych syrot (SUČANY 1571); gine stworenj podla tiela porusitedlne gest a smrtedlne (KT 1753); almužny tess podle moznosti a chudobi meg dawam (MS 1758)
d. mieru: jine pak povinnosti naše podla našej nejvečej možnosti budieme se usilovati služit (KUBRICA 1718 LP)
II. prísl v tesnej blízkosti, v susedstve niečoho, vedľa: poniže toho yaczmene hned podla kus lwky nam vkazal (TRENČÍN 1583); hned podle gest dogelnyk pusty bez powala NEMŠOVÁ 1691; podle gest druha swetlička (DUBNICA n. V. 1723); adambulo: podla se precházám (KS 1763)


podle p. podľa


pole p. podľa

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo veselý, podľa okolností ou gai, selon les circonstances
a naľavo, podľa toho et de gauche, selon
a tak podľa mňa et ainsi selon moi
prispieť podľa svojich prostriedkov contribuer selon ses moyens
rozprávať podľa tvojich obyčají parlerai selon tes coutumes
veselý alebo smutný podľa toho gai ou triste selon
zabúdať, že podľa svätého oublier que d'après saint
zotiera a podľa slov efface et selon les paroles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu