poctivý i poclivý príd. (počľivi)
1. csl statočný, (po)čestný, charakterný: Ňeboj sa, to je pocťiví človek, ten ňezatají, že si mu požičala peňiaze bes svetka (Návojovce TOP); To je pocťivej človek (Kalinovo LUČ); Dnez uš ťäško najďeš pocliviho šloveka (Sirk REV); Taki poccivi človek to vipadal až jedna radosc! (Rosina ŽIL); Ón bou̯ tak pocťiví (Kostolná TRČ); Možeš śe na ňeho spuśčidz, je pocľivi (Ďačov SAB)
F. šianam vaše pocťivé hlavički (Košťany n. Tur. MAR), šianam tvoju pocťivú hlavu (V. Bielice TOP), prepitujem vaše pocťivie a statočňie hu̯avi (Podkonice BB), otpítám pekne ich poctivú hlavu (Kopráš REV) - (pri ospravedlňovaní) prosím o prepáčenie; ve sa oňi ňemuseľi trápiď, ích pocťivuo meno (V. Lehôtka PDZ) - zdvorilostné oslovenie
2. csl pohlavne nedotknutý, počestný: Pocťivá ďieuka máva na sobáši vienog z mirti (Návojovce TOP); Mi zme ňemohli o tom veďieť, lebo sa vidávali f partách ako pocťivie, ale každá mala maluo (Trnie ZVO); Pocťiví mláďeňec fstupuje do stavu manželskího (Králiky BB); To je poctivia diauše (Rochovce ROŽ); Málokerí mláďeňec je pocťiví pret sobášom (Bánovce n. Bebr.); Aj kerá nebola poctivá, išla z vencom na sobáš (Lovčice TRN); Veru, volakedi si ňesmela daď mladá ňevesta šlajér, keď ňebola pocťivá (Lapáš NIT); Bar je i chudobna, aľe je pocľiva (Studenec LVO); Moja Agneška eśči počľiva, ta dostaňeš dobru ženu (Sabinov)
F. pocťivá ako hrach poľa cesti (Rim. Píla RS), poccivá jako vrba pri potoce, jako hrach pri cesťe (Bošáca TRČ), pocciví jako v sedmén roce kohút (Bošáca TRČ), pocľivi jag baran na Gala (Spiš. Štvrtok LVO) - iron. o tom, kto má pohlavný styk mimo manželského zväzku; poctivo prísl. k 1: Boli ludé, čo mali mén rób a mali sa lepšé, kec ci to poctivo obrábali (Smolenice TRN)