poctiť dok. preukázať poctu: p-li ho vysokým vyznamenaním; boli p-ení jeho návštevou
poctiť -tí -tia -ti! -til -tiac -tený -tenie dok.
poctiť p. uctiť (si) 1, vyznamenať
uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu • vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovi • cirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu) • poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenaním • nár. upovážiť (Šoltésová, Rázus)
2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod. • pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčom • počastovať • zastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vína • expr. zried. pouctiť
vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu • poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvaním • zastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k nám • odmeniť • oceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou roka • dekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.)
poctiť, -í, -ia dok. (koho, čo čím) preukázať niekomu poctu, česť: p. niekoho (svojou) návštevou; Jakže ma teší, páni bratia, že ste poctili môj príbytok. (Kal.); p. niekoho (svojou) dôverou, p. niekoho (najvyšším) vyznamenaním; Poctil ma svojou prítomnosťou. (Jes.); cítiť sa pocteným (Jes.); Som veľmi poctený a šťastný. (Tim.);
nedok. poctievať, -a, -ajú
poctiť dok. preukázať niekomu poctu: Pocťili hosťí s chlebom a vínom (Radvaň BB); No a ke_tí chlapci prišli, sťev ích pocťiď z vínom (Lapáš NIT); F. poccila ho jako prasa mech (Bošáca TRČ) - pejor. o znevážení
poctiť dk koho (čím), čo preukázať niekomu poctu: chtegyce ya psany Wassy Milosty poctyty (BUDATÍN 1627); chtel na lodjčku wstupitj, abj poctyl kunsst rybarskj; Kristus Pan bjl bj geg nepoctyl swu pritomnosty (CS 18. st)