pochybujúci, -a, -e príd. pochybovačný, nedôverčivý: Oduševnenie veľké. Len málo pochybujúcich hlasov. (Jes.); pozriete okom pochybujúcim (Vaj.);
pochybujúco prísl. zried. pochybovačne, nedôverčivo: Anna pochybujúco pokrútila hlavou. (Podj.)
pochybujúci príd 1. kt. pochybuje: addubitatus: pochybujgcy, negistotny, pochybny (KS 1763) 2. kt. robí chyby: L. Joseph Kezlic, w rozume pochibugici baro (PREŠOV 1784) duševne chorý; subst p. m kto pochybuje: sprostným naučeňý daťi, pochybugýcym radiťi (CC 1655); žada pochibugicimu dobru raddu dati, aby se mu w geho činech zle ňemohlo stati (GV 1755); zdaliž ten ma ukrižowan bity, ktery pochibugicich naprawowal (KP 18. st)