pochybovačný príd. kt. pochybuje, pochybujúci; svedčiaci o tom: p. človek; p. úsmev;
pochybovačne prísl.: p. pokrútiť hlavou;
pochybovačnosť -i ž.
pochybovačnosť -ti ž.
nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera) • kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily • nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť • kniž.: skepsa • skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus • pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou • pochyba • pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti
pochybovačný príd.
1. ktorý pochybuje, majúci pochybnosti, pochybujúci: p. človek; tvrdý a pochybovačný Svätopluk (Jégé);
2. vyjadrujúci pochybnosť; nedôverčivý: p. pohľad; p. úsmev; p-é slová, p-é otázky (Šolt.);
pochybovačne prísl.: p. pozrieť, dívať sa na niekoho al. na niečo; p. krútiť hlavou; p. sa usmiať;
pochybovačnosť, -ti ž.