Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

pochváliť -i -ľ! dok. vysloviť pochvalu: učiteľ p-l žiaka; p. dobré jedlo;

nedok. pochvaľovať, pochvaľovať si: p-l si pekné počasie

// pochváliť sa vyjadriť hrdosť, pýchu, chválu o sebe, popýšiť sa: p. sa svojimi úspechmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochváliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; pochváliť sa

pochváliť -li -lia pochváľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


pochváliť sa -li sa -lia sa pochváľ sa! -lil sa -liac sa -lenie sa dok.

chváliť -li -lia chváľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (koho, čo (za čo); ø) ▶ uznanlivo, pochvalne sa vyjadrovať o niekom, o niečom, oceňovať; syn. vychvaľovať; op. haniť: ch. dobrú prácu, kvalitu; ch. dosiahnuté pracovné výsledky; všade ju len chvália; žiaka často chválili za jeho usilovnosť; dlho ho chválili za všetko, čo pre nich urobil; niektorí ho chválili, iní hanili; Sám ste ma hocikedy chválili, koľko mám rozumu, ako sa možno na mňa spoľahnúť. [A. Lauček]; Viktor chválil futbal - najmä domáce góly, také ani v lige nevídať. [D. Dušek]
2. náb. (koho) ▶ vzdávať vďaku Bohu; syn. blahorečiť, dobrorečiť, velebiť: chváľte a oslavujte Pána; Tých asi štyridsať ľudí spievalo „Teba Boha chválime“, tentoraz po slovensky. [M. Danieliszová-Jesenická]
fraz. do očí chváli, mimo očí haní je neúprimný, pokrytecký; chváliť dávida vracať ◘ parem. čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe človekbyť sebakritický; každá líška svoj chvost chváli al. každý oráč svoju brázdu chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; nechváľ deň/dňa pred západom [slnka]/večerom/za rána neprenáhli sa (v úsudku, v hodnotení a pod.); nechváľ, kým neskúsiš nehodnoť predčasne; nechytaj za nohy/za chvost, keď môžeš za hlavu/za rohy nekomplikuj zbytočne veci, keď netreba
opak. chválievať -va -vajú -val; dok. k 1pochváliť


chváliť sa -li sa -lia sa chváľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. (čím, kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ hovoriť kladne o svojich prednostiach, vlastnostiach, úspechoch a pod.; syn. pýšiť sa, hrdiť sa, vystatovať sa: ch. sa svojimi vedomosťami; nemať sa čím ch.; mohol by sa ch., ale je skromný; rada sa chváli svojimi deťmi; Už ju nebolo ani treba chváliť. Sama sa chválila. [V. Šikula]; V krčme U dvoch anjelov sa chválil, že začína nový život - s novým občianskym preukazom. [D. Dušek]fraz. chváliť sa cudzím perím prisvojovať si zásluhy niekoho iného ◘ parem. dobré sa samo chváliopak. chválievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.pochváliť sa

pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe • popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmizried. pohrdiť sa (Timrava)kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmipochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe) • expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umenímkniž. zaskvieť sablysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťamivychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť)

porov. aj chváliť sa


ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chváliť, -i, -ia nedok. (koho, čo)

1. prejavovať, vyslovovať uznanie, spokojnosť s niekým al. niečím, oceňovať, vynášať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu, ch. usilovnosť niekoho; ch. niekoho do neba veľmi vychvaľovať; chváliť si niekoho al. niečo byť s niekým, s niečím spokojný; do očí chváli a za chrbtom haní o neúprimnom človeku

nechváľ deň pred západom, pred večerom (prísl.) neprenáhli sa pri hodnotení; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje svoje zásluhy; žart. ch. Dávida dáviť;

2. zastar. oslavovať, velebiť: chváľ každý duch Hospodina (z hlásnickej piesne);

opak. chválievať, -a, -ajú;

dok. pochváliť

|| chváliť sa (čím i bezpredm.) vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa bohatstvom, úspechom; nemôže sa ch. veľkou vážnosťou nemá veľkú vážnosť

dobré sa chváli samo (prísl.) čo je dobré, nepotrebuje chválu, reklamu;

opak. chválievať sa;

dok. pochváliť sa


pochváliť, -i, -ia, rozk. pochváľ dok. (koho, čo i bezpredm.) vyjadriť, vysloviť spokojnosť, uznanie, chválu, pochvalu o niekom, o niečom: p. dieťa, žiaka; „Chlap si, Medo, ani dub!“ pochválil ho doktor. (Kuk.); chlipol si a pochválil víno (Žáry); „Pekné,“ pochválil Beňo. (Ráz.); pren. Víno bolo plané. Tonkov žalúdoček ho nepochválil (Taj.) nechutilo mu;

nedok. pochvaľovať


pochváliť sa, -i, -ia, rozk. pochváľ dok. (komu, čím, so spoj. že i bezpredm.) vysloviť sa, vyjadriť sa pochvalne o sebe; s chválou, hrdo sa k niečomu priznať, niečím sa popýšiť: Chce sa ním (klobúkom) každému pochváliť. (Jes.) Len raz sa mu Marinka pochválila. (Tat.) Ondrej sa pochválil, že sa mu narodila dcéra. (Krno) Nuž sa pochváľte, akože sa máte? (Jil.)


pochvaľovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho i bezpredm.) pochvalne sa vyjadrovať, chváliť, vychvaľovať: pochvaľoval čisté domy (Jil.); Každá z nich pochvaľovala druhú, aká je hodná. (Kuk.) „Utešené!“ pochvaľuje stará Jera. (Kuk.);

dok. pochváliť

pochváliť dok. strsl, zsl prejaviť uznanie, vyjadriť spokojnosť niekomu, vychváliť niekoho: Nach ťa aspon rás pochváľá (Mur. Dl. Lúka REV); Musím ca za to pochválic (V. Rovné BYT); Za celí rog ma nepochválila, ale pred Novím rokom scela, abi son tam chodzila (Ružindol TRN)
F. pochválil_o f každéj práznéj chalupe (Bošáca TRČ) - žart. pred nikým ho nechválil; aňi pochvaľeni ňepovi (Dl. Lúka BAR) - ani sa nepozdraví


pochváliť sa dok. strsl, zsl popýšiť sa niečím: Ja sa ňemám s čím pochváľiť (Lipt. Ján LM); To zme sa už ňedozvedeľi, ľebo on to ňepoviedau̯, ťen sa s tejm ňepochváľiu̯ (Lešť MK); A nezabunnul sa pochválic (V. Rovné BYT); Pochválil sa mi ze šetkím (Bošáca TRČ); A večér sme sa pochválili, že sme sa učili (Mokrý Háj SKA)

pochváliť dk koho, čo i čoho vyjadriť spokojnosť, uznanie, chválu niekomu: ia bich kazdemu czlowieku sprawedliwe vdielal tak, zie by to kazdy dobry pochwalyl (PLAVEČ 1453); kdy ty koze (= podstavce), prawy, wydel pan Dawyd Stekelus, sam gych pochwalyl, ze se hodya (ŠÁŠOV 1579); gmenowané osoby se zmerily, toho sme y mi pochwalili (RUŽOMBEROK 1598); a mi hrýssňi z té milosti pochwálmež božý múdrosti (CC 1655); kdož oheň pochwali, na kterem ma spalen byti? (SK 1697); pochwalmež Krysta mileho za wteleni geho (KK 1709); czo se hospodarstwy pry tomže panstwj dotika, nemužem ze wssetkym pochwalitj, nebo mnoho defectuw sem nassel (DUBNICA n. V. 1722); Lehoczky Imrych Jana pochwalil mluwicze, že ge on mlady paholok a že latinsky, nemeczky a slovensky wje (MARTIN 1734)
L. buď Pán Boh pochválen náb o vzdávaní chvály a úcty Bohu a svätým: Buoch weczny bud pochwalen w trogiczy nerozdilny (SLIAČE 1589); panna Annička gest na ten čas w dobrem zdrawý postavena, z čeho Pan Buoh pochwálen (ORAVA 1613); Pan Búch dal, a zase wzal, budiss ze wsseho gmeno geho pochwaleno (TC 1631); pochwalen bud, Gezu Kryste, narozeny z panny ciste (KK 1709)
F. pochválen buď Ježiš Kristus pozdrav veriacich katolíkov, používaný aj v záhlaví listu: Pochvalen bud Ježiš Kristus! Vysoce urozeny pane, pane nam ubohym podanym velice milostiwy (L. LEHOTA 1762 LP); ti gi (!) nuter a reknj: Pochwalen bud Ježiss Kristus a deg ruku, gak gest obiceg (CA 1780); -ovať ndk: y pochwalowali P. Boha, on totižto (Tobiášov otec) y mánžélka geho y wssecy, ktery ho byli znali (KB 1757); laudo: chwaljm, pochwalugem; ambiguus consilij: newj, čo pochwaluge; poenitet me facti, consilij: olitowal sem, čo sem pochwalowal (KS 1763); pochváliť sa dk z čoho, o čom, pred kým hrdo sa hlásiť, priznať sa k niečomu, popýšiť sa niečím: kdo bi se meczi nimi pochwalil s toho, že se mu tak zbehlo (na súde) (L. TRNOVEC 1578); nebohy pan Jan gedneho casu se pred nu pochwalyl, že giž pana Krysstoffa Fejerpataky z geho častky wyplatyl (D. MALATÍN 1663); (Chorvát) se u debnara pochwalil, že z Ffararičkou mal činenia; gey wlastna dyewka pochwalila se: Uss som sa nagedla u matery pluczek (KRUPINA 1683; 1694); (Morec Ján) sa bol pochwalel o takowem rubany drewa (KOVARCE 1755); s teg pricsiny som na Chtelniczu issel, ze som sa chczel pohwalit pred richtarom, ze som nagaty, abich Chtelniczu zapalil (CHTELNICA 1765); pochwalil se, že pes by nebral, kdyby suka nedala (s. l. 1779); -ovať sa ndk: (hanebné reči) gestlyže by kterakoly strana chtela zbudyty, s nimy se pochwalowaty kdekolwek (má byť pokutovaná) (P. ĽUPČA 1592); (rozvadené stránky) w mjr a w pokog pratelsky vwedenj gsau pod tymito wimienkami: Aby nikdy wjce Yakub Lytwjn s swau manželkuw nepochwalowal se, yakoby oni pristup k tomu (majetku) dobry meli (RUŽOMBEROK 1610); Tomcani Janos chodiewal za cerou Mackowow a pochwalowal se s tow diewku, žebi negaky skutok s ni učinil (TURIEC 1649); sam se pochwalowal, že takowu sskodu ucynil (KEVICE 1676); radúgte sa u Pána y pochwalúgte sa wssecy sprawedliweho srdca (KB 1757); efferor: pjssym sa, wynássám sa, wychwalugem sa, pochwalugem sa (KS 1763)


pochvaľovať, pochvaľovať sa p. pochváliť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pochváliť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu