Slovenské slovníky

kssj psp ogs ⇄ sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pochovať dok. obradne uložiť do hrobu: p. mŕtveho;

pren. expr.: p. niekoho znemožniť, zničiť; p. nádej vzdať sa jej; p. nepriateľstvo zabudnúť naň;

nedok. pochovávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

pochovať ‑á ‑ajú dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

pochovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-ovať/613284 2.24: verbá inf. dok. 84644 zachovať/5394 vybudovať/4286 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zareagovať/900 uchovať/876 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zatelefonovať/531 (654/36935)

-vať/817165 2.01: verbá inf. dok. 104102 zachovať/5394 porozprávať/5018 vybudovať/4286 nazvať/3798 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 pozvať/1828 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zotrvať/907 zareagovať/900 uchovať/876 vyrozprávať/851 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zaspievať/540 zatelefonovať/531 (781/43451)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

pochovať 1. obradne dať, vložiť do hrobu • uložiť do hrobu • uložiť do zeme: otca už pred rokom pochovali, uložili do hrobu; ešte ho ani nepochovali, neuložili do zeme, už sa bijú o dedičstvo • pejor.: zahrabať • zakopať • zakutať • zakutrať: zahrabali ho iba tak, bez pohrebu • nár. pochrániť (Vansová)

2. p. zahubiť 3. p. zabudnúť 1

zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinu • pozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcich • fraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavy • pren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavy • hovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobuse • pren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochoval • zanedbať • práv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákona • zastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhy • pozabúdať (postupne zabudnúť)

2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

3. p. odpustiť

zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť • znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čí • poet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský) • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márniť ľudský život • zmariť • expr. pochovať: zmariť, pochovať nádej • zabiť • expr.: skántriť • skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňa • expr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom veku • expr.: zmiesť • zmietnuť: prúd života ich zmietol • zlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali • expr. zakopať: mladý talent celkom zakopali • pohubiť • pomárniť • expr. pokántriť (postupne, viac objektov)

p. aj zabiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

pochovať¹, -á, -ajú dok. (koho, čo) vložiť, uložiť do hrobu a súčasne vykonať pohrebný pietný akt; odbaviť pohreb: pochovanie mŕtvoly; Jedno dieťa vlani pochovala. (Zúb.) Evu pochovali do cintorína. (Urb.); pren.: pálenka ho pochovala (Jaš.) zapríčinila mu smrť; Hviezdy sa zrazia a pochovajú nás (Al.) zahubia; nie sú za živa pochovaní (Taj.) zbavení slobody, voľnosti, činnosti ap.; bieda oných už pochovaných časov (Vaj.) zašlých, minulých; Pochovajme to, čo bolo! (Skal.) zabudnime na to! Sláva moja vladycká tam je pochovaná (Hor.) zničená. Vzájomná dohoda sporných stránok je definitívne pochovaná (Urb.) znemožnená. Sťa by bola v sebe pochovala všetku nádej (Zgur.) vzdala sa nádeje, stratila nádej;

nedok. pochovávať, -a, -ajú

|| pochovať sa expr. dostať sa do zeme, zahrabať sa, zasypať sa: Meteor tresne o zem, vryje sa do hrobu, sám sa pochová. (Vaj.) Mrští sa o zem, jak by sa chcel pochovať za živa. (Sládk.);

pren. expr. znemožniť sa, znemožniť si niečo

pochovať², -á, -ajú dok. (čo) nejaký čas chovať, kŕmiť, pokŕmiť: Kúpili kravu, dve, pochovali dobrým krmom, predali a bol zisk. (Fig.) Ešte ho (prasa) pochovajú, keď jesto čím. (Taj.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

pochovať¹ dok.
1. csl obradne uložiť do hrobu: To museľi ľen tak pochovať pri ťichosťi (Ležiachov MAR); Kapláň príďe pochovaď mamu starú (Návojovce TOP); Aľe ňaňička, kot pochovaľi aj ďiouku, tašľi bejvaťi g roďiňe (V. Lom MK); Čera jennoho pochovali, neskán zvoná inému (Dol. Súča TRČ); Tak som pohreb odbavila a dzifča pochovala (Ružindol TRN); Vitáhli ho, donésli sem, de ho aj pochovali (Záh. Ves MAL); Pochovaľi ho ku žeňe (Torysa SAB)
F. poščal mu stovku, ale jako bi hu pochoval (Bošáca TRČ) - už ju nikdy nevidel; uš ten hrňéc pochovala (Bošáca TRČ) - rozbila
2. zsl zahrabať, zasypať: Len z jedneho boku taki - s ťehli troška viplulo, ostatne šetko pochovane (Riečnica KNM); Vidíš, Joško, kebi zme tu boli zostali, zme tu obidvá, nás to pochová (Smolenice TRN)
3. strenč uložiť, odložiť na nejaké miesto: Pochovala riadi, spravela poriadek (Zborov n. Bystr. KNM)
4. už schovať, ukryť niečo: Dohutoreľi me śe, že jim pochovame perini, žebi vecej chižu ľem tag ňeochabiaľi otvorenu (Hažín MCH)

pochovať² dok.
1. nejaký čas chovať, kŕmiť (napr. statok): Zo dva - tri tížňe ho (brava) ešťe pochovám, ňeh ešťe priberie (Valentová MAR); Kúpil son žriébence, pochoval, predal a za polovičné penáze kúpil iné (Dol. Súča TRČ); Dakuz ho (koňa) pohoval a pošol na jormak (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. záh nejaký čas ponosiť v náručí, povarovať (dieťa): Nemožeš to mau̯é trochu pochovat, abi nevreščau̯o? (Jablonové MAL)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pochovať dk
1. koho, čo vložiť do hrobu, obyč. so smútočným obradom: Hanus Merkwa wmrel, yak W. M. roskassete, mame-li ho pochowat (D. ŠTUBŇA 1569 KL); toho Nathanaele na teg pažiti chotarneg pochowaly; (mŕtveho) spjwanjm a kázanjm odprowoditi a pochowati (ZVOLEN 1616; 1643 E); gestly tu zemru, aby mne s poradkem obyczagnym swateg congregatij pochowaly (BRATISLAVA 1667); me telo aby bilo pohrebem počtiwim pochowane; hrobarowy, ktery pochowal dwuch Nemcou, d 24 (KRUPINA 1684); pani Laukowa zemrela, zitra gu pohowame (RADVAŇ 1719); umerteho wogaka toliko w spodnich ssatach pochowate (HRANOVNICA 1782);
x. pren oblitera famam: dobre méno pochowati (KS 1763) stratiť; juž jedních i prikrili a pochovali bili vlni (BR 1785) o utopení
2. čo schovať, skryť niečo: (keď obvinený zo zlodejstva dokáže,) že negest to pochowal, (nemôžu ho trestať) (ŽK 1473); -ávať ndk k 1: kdy pana farare pochowawaly, na pohreb se skeltowalo wyno; takowy (samovrahovia) do cymitera se nepochowawagj (ŠTÍTNIK 1639; 1668); kdiž pan chlapca sweho pochowawal, (Šandorka) se wismgewala (s. l. 17. st); Tobiáss bráwal ťela zabitych a o pul noci pochowáwal gich (KB 1757); inhumo: pochowáwám, do zemj skrywám, zakopáwám (KS 1763); funero: pohrebým, pochowawam (AP 1769); pren (o opitých námorníkoch) w pohároch pochowáwá se zlého z more památka (PT 1778) utápa sa, hľadá sa zabudnutie; k 2: condo: skowáwám, skrywám, pochowáwám (KS 1763); gámi, do kterích pokraďené weci pochowáwagú (BN 1796)

pochovať sa dk vyživiť sa, najesť sa, nachovať sa: od massa gsme se zdržely, ribamy gsme se dobre pochowaly (CO 17. st); dobra duša jest Rusnak, pochova se pri nem žak (PV 18. st)

pochovávať p. pochovať