Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

pochopiť dok.

1. vystihnúť zmysel, význam, porozumieť: p. výklad učiteľa; p-l, že mu hrozí nebezpečenstvo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj: p. nešťastného priateľa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochopiť ‑í ‑ia dok.

pochopiť -pí -pia pochop! -pil -piac -pený -penie dok.

chápať sa1 -pu sa chápte sa! -pali sa -puc sa/-pajúc sa -puci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. ▶ prejavovať si navzájom uznanlivý postoj; mať porozumenie, pochopenie jeden k druhému: Ak by sa [predstavitelia latinskej a byzantskej kultúry] lepšie vzájomne chápali, bolo by tu istotne menej strachu. [Pt 2001]; Treba vyvinúť veľké úsilie, aby sa ľudia navzájom chápali, poznali a mali citlivé svedomie. [LT 2001]dok.pochopiť sa


chápať1 -pe -pu cháp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (čo, koho; s vedľajšou vetou) ▶ prichádzať na zmysel niečoho, ponímať; rozumieť niekomu, niečomu; považovať, pokladať za niekoho, za niečo: ch. význam, zmysel slova; ťažko, pomaly chápe; ch. niečo správne, odlišne, doslovne, rozdielne; vôbec nechápem, čo tým myslíš; život chápe ako boj; nemožno to ch. ako niečo definitívne; smrť chápaná ako súčasť života; Štúra nemožno chápať len ako okrajového básnika. [KS 1997]; Mnoho vecí, čo som kedysi nechápala, až teraz začínam chápať. [VNK 2000]; Pod pojmom marketing sa chápe stále širšie spektrum činností podnikov. [Pt 2001]
2. (koho, čo; s vedľajšou vetou) ▶ prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu; mať porozumenie, pochopenie pre niekoho, pre niečo: nie každý ťa bude ch.; môže ma milovať, ale nemôže ma ch.; ona ma vypočuje, poľutuje, jednoducho chápe; ch. niečie ťažkosti, rastúce obavy; musíme sa vzájomne lepšie ch.; chápeš, že som nemohol konať ináč?
dok.pochopiť


nepochopenie -nia s. 1.nesprávny spôsob chápania, vnímania zmyslu niečoho, chybný výklad niečoho; op. pochopenie: absolútne, úplné n. mimoriadnej situácie; n. vzniknutého problému; hlboké n. základného zmyslu projektu; pri výklade zákona išlo o n. alebo chybnú interpretáciu
2.nedostatok pochopenia, porozumenia, uznanlivého postoja; syn. neporozumenie; op. pochopenie: narážať na n. a odpor nadriadených; obete domáceho násilia sa často stretávajú s nepochopením okolia; Ktovie prečo niektorí autori, ktorých neskôr vynášajú do neba, tak dlho narážajú na múr nepochopenia vydavateľských redaktorov. [LT 1998]
▷ ↗ i pochopiť

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadaťvybadaťpobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmenaspozorovať: nespozorovať príznaky chorobyvypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiťvšimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôlevychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmyselpostihnúťpochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého dielauvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskorozočiťzazrieťuvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť


presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhaváoveriť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správyprísť na niečozbadaťspozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravduvyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čineusúdiťpochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočnéuvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie


uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chápať1, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čo) prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť niečomu, uvedomovať si, ponímať: ťažko, pomaly, rýchlo ch.; dobre, zle, správne ch.; ch. zmysel, význam niečoho; ch. svoje povinnosti, úlohy, ch. život; správne chápaný problém; nechápem, čo tým myslíš;

2. (koho) rozumieť niekomu, mať porozumenie pre niekoho: ch. ľudí, ja ťa plne chápem;

dok. pochopiť


pochopiť, -í, -ia dok.

1. (čo i so spoj. že) rozumom postihnúť zmysel, význam niečoho, prísť na zmysel niečoho, porozumieť: p. otázku; p. situáciu; pochopila pravdu (Min.); Pochop veľkosť veci! (Tim.) pochopil nešťastie (Tal.); rýchle pochopia remeslo (Tomašč.) naučia sa; Nevedia pochopiť, čo sa to tu s nimi robí. (Fr. Kráľ) Pochopili, že sa neslobodno spoliehať na nikoho. (Urb.) Nikto nemohol pochopiť, prečo sa smeje. (Tat.)

2. (koho) porozumieť niekomu, s porozumením sa zachovať voči niekomu: A je to aj ťažko pochopiť a vedieť si vysvetliť takého človeka. (Taj.) Krista kedysi nebola by pochopila Sedmíka. (Urb.)

pochopiť dok.
1. vystihnúť zmysel, význam niečoho, porozumieť niečomu: No já, ke_ci to viem šetko tak f tej hlave pomisľieť a pochopiť, ako to tie ženi fše miseľi mnoho pretrpieť (Žaškov DK); Ona ždi bola taká prisprostá, ťaško pochopila aj celkom jednoduché veci (Lapáš NIT)
2. už zried. vziať, pojať (do tanca): Svoju mladu kišasoňu pochopeu̯ do tanca (Bežovce SOB)

pochápať sa p. pochopiť sa


pochopiť dk
1. koho, čo chytiť, uchopiť, ulapiť, vziať: lstjwý pochopený bude w swég lstj; w osidlách swých pochopenj budu neprawi (MP 1718); prehendo: dopadnuti, pochopiti (AP 1769); wywoda pochopil kopy a hnaw zmužile na Hektora (HI 18. st)
2. čo porozumieť, zmysel niečoho: rozum lidsky nemuž wssecko pochopit (BV 1652); co si koly teras pochopil, hned druhemu powecz (KoB 1666); (tovariš) bude powinnen dwe leta wandrowaty po remesle, abi obicžege lidske a dalnegssiho kumsstu remeselniczkeho pochopity muohol (CA 1715); pochopit nemuze lydska mysel, gak prudku chytrosty kruti se obloha nebeska (PP 1734); abys ho (Aristotela) pochopil, musýss dobre rozumem pohnuti (WU 1750); žadny z hosti nepochopil, co se s nimy a jejich panem deje (LPo 18. st); -ovať ndk k 1: any sekery na nieho nepochopoval (s. l. 17. st); deprehendo: pochopugi, uchopugi, gjmám, popadám, uchwácým (WU 1750); k 2: kterj nicz nepochopuge, hlupi gest (KoB 1666); pochopugem, co mlúwýss (IA 1708); puer cito arripit: chlapec skoro pochopuge (WU 1750); sužeňi geho wtipem twym nepochopugess (GŠ 1758); intelligo: rozumjm, wyrozumjwám, pochopugem (KS 1763); kumsst lasky ten, kteri milowaty newy, nepochopuge (KP 18. st); pochopiť sa dk
1. k čomu schytiť sa, dať sa na niečo: ponewadž chitrosti gest we swete mnoho, snad by se niektera strana pochopila k růžnicem aneb k neporadnym dielom (MARTIN 1597); Petroczy Istvan s nekterjma zemany stoličnjma gsu osadeni w Beckowe, na kterjch nenadale prigduc Nemec, sotvi se mohli na kone pochopať (!), uťekagu až na garky (ŽD 1799)
2. s kým dať sa do bitky, pochytiť sa: w teg zwade pochopil se stary Prussiak z mladim Misskoczim a on ho uderel w bok kolom (ILAVA 1647)
3. za kým vydať sa, pobrať sa za niekým: stari Misskoczi vderil syna sweho y hnal ho domuow, w tom se pochopil za nimj y Prussiak stary a byl Misskoczieho syna (ILAVA 1647)


pochopovať p. pochopiť

pochopiť pochopiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pochopiť: →speex →vorbis
ich posunkov som pochopil leurs gestes je compris
naozaj a skutočne pochopil comprit vraiment et réellement
pochopil, že jeho odpoveď comprit que sa réponse
pochopiť, že naši priatelia comprendre que nos camarades
som čoskoro pochopil, prečo ai bientôt compris pourquoi
všetko pochopiť a možno tout comprendre et peut-être
vy viete všetko pochopiť vous savez tout comprendre
že ste ma pochopili que vous m'avez compris
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu