pochod -u m.
1. rovnomerná, pravidelná chôdza (obyč. v útvare): p. v dvojstupe; rota sa dala na p.; husí p. v zástupe; p-om – v chod! povel; publ. robiť niečo za p-u pohotovo popri zákl. činnosti
2. hud. skladba ako sprievod takejto chôdze: zaznel p.
3. pochodujúci zástup, sprievod: mierový, protestný p. občanov
4. proces, postup: myšlienkový p.;
pochodový príd.: p. krok, voj. p-á príprava; p-á pieseň
pochod -du pl. N -dy m.
pochod 1. pravidelná chôdza v rytme; hudobná skladba v štvorštvrťovom takte • zastaráv. marš: ísť parádnym pochodom, maršom; dychovka hrala pochod, marš • defilé • hovor. defilírka (pochod pri slávnostnej prehliadke): súčasťou osláv bude defilé; defilírka miestnej posádky
2. p. sprievod 1 3. p. priebeh
priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života
sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom al. niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodu • pochod: protestný pochod • procesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesii • zastar. kondukt: svadobný kondukt (Vajanský)
2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodom • suita: čestná suita • družina: kniežacia družina • hovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde
pochod, -u m.
1. pravidelná chôdza v rytme, obyč. viacerých osôb: zatrúbiť na p., pripraviť sa, kniž. i dať sa na p.; striedať beh s p-om, cvičiť, nacvičovať p.; p. v dvojstupe, v trojstupe; hodinový p.; parádny p.; p. vojska, žiakov, p. pracujúcich (napr. na 1. mája); ísť (husacím) p-om v rade za sebou;
tel. chod zložený z krokov rovnakej dĺžky a pravidelnej rýchlosti určitým smerom; Pochodom — v pochod! povel na pochodovanie;
2. rad, zástup ľudí kráčajúcich určitým smerom, sprievod: štrajkový p., p. hladu; triumfálny p.; fakľový p. (Vaj.); svadobný p. (Záb.); Obzerali si zbrojnošov, ktorí zakľučovali pochod. (Jégé)
3. cesta, pochodovanie: Rozlúčiac sa, dali sme sa so psom na nočný pochod. (Tomašč.)
4. hudobná skladba v štvorštvrťovom takte: vyhrávať, hvízdať si p.; veselý, rezký p.; hrať smútočný p.; z rádia zaznel p.; vojenský, budovateľský p.;
5. priebeh, postup, vývoj: p. myšlienok; Nevidno na nich pochod rokov (Hor.) starnutie; výrobné p-y, technologický p.; chem. chemický p. chemická reakcia, chemický proces; biol. životné pochody úkony; geol. horotvorné p-y; pedol. pôdotvorný p.;
pochodový príd.: p. útvar; p. krok; p-é piesne; voj., škol. p-é cvičenie
pochod m. 1. rovnomerná pravidelná chôdza v rytme, obyč. viacerých osôb, pochodujúci zástup ľudí: Buli zmo zo školó na pochode (Kameňany REV); Voja̋ci šli na pochot (Rochovce ROŽ); Mi sebe tag do pochodu śpivaľi (Sobrance) L. íz na pochot (Dol. Lehota DK), bola som na pochoďe (Blatnica MAR), išól na pochot (Revúčka REV) - vykonávať telesnú potrebu 2. hudobná skladba v štvorštvrťovom takte: Hrali vojanské pochodi (Lukáčovce HLO) 3. pôvod; národná, rodová a iná príslušnosť: Bulo vidno, že ma cigaňski pochot (Hendrichovce SAB) 4. šar zastar. vymedzený správny celok, územie, oblasť, obvod: Dakedi okres ňebul, aľe buľi pochodi (Sedlice PRE)
pochod m 1. miesto upravené na prechádzky, chodník, promenáda: ambulacrum: pochod (PD 18. st) 2. pôvod: o gegich (mulíc) pochodu a počatku mnohich mnohe su missleni (PR 18. st) 3. med stolica: kdy gde (šestonedieľka) na pochod, teda nechag wareny dubowy list geg dolu postawiti (RT 17. st); wodka z trnok palena pochot twrdi, zacpawa a mnohokrate y smrt prinassj; wodka ze sliwek w zaludku trowi, črewa otwira, pochot lechki čini (PR 18. st)