pochlebovač -a m. pejor. kto pochlebuje, pochlebník: úlisní p-i;
pochlebovačský príd.;
pochlebovačsky prísl.;
pochlebovačstvo -a s.
pochlebovač -ča pl. N -či m.
lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač
pochlebovač p. lichotník
pochlebovač, -a m. pochlebník: Panovník rád pochlebovačov okolo seba. (Rys.)
pochlebovač m 1. pochlebník: hypocrita: pokrytec, pretwárnjk, pochlebowač; parasitaster: pochlebowač, lhár, polahoďowač (KS 1763) 2. kto rád dobre al. veľa je: parasitus: pochlebowač, lizač tanjrki, obed aneb wečeru chytač, bruchopásek (KS 1763)