pochabý príd.
1. expr. nerozumný, výstredný: p-é výčiny, p-é žriebä
2. expr. nápadne prejavujúci záujem o niekoho, niečo: p. za ženami
3. hovor. duševne chorý, bláznivý: správať sa ako p.
● p-é huby jedovaté;
pochabo prísl.;
pochabosť -i ž.
pochabo 2. st. -bejšie prísl.
1. hovor. (o človeku) duševne chorý, choromyseľný, bláznivý: behať, kričať ako p.;
2. expr. samopašný, výstredný, bláznivý: viesť p. život; p-á láska; p-é reči, myšlienky, p-á mládež, p-é dievča. p. šašo;
3. (za kým) nápadne prejavujúci záujem o druhé pohlavie: Pochabá za chlapmi bola vždy. (Urbk.)
4. nár. pochabé huby jedovaté;
pochabo prísl. k 2: správať sa, smiať sa p., skákať p.;
pochabosť, -ti ž.