Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pochabý príd.

1. expr. nerozumný, výstredný: p-é výčiny, p-é žriebä

2. expr. nápadne prejavujúci záujem o niekoho, niečo: p. za ženami

3. hovor. duševne chorý, bláznivý: správať sa ako p.

p-é huby jedovaté;

pochabo prísl.;

pochabosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochabý; pochabo prísl.; pochabosť ‑i ‑í ž.

pochabý -bá -bé 2. st. -bejší príd.

-bý/11198 2.83: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 1885 sla/954 hru/461 pocha/84 novodo/83 dlhodo/76 bezzu/56 bl/52 krátkodo/39 veľkohu/24 jara/21 cha/14 súdo/12 (4/9)

-bý/11198 29.81: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9313 sla/3012 hru/2731 dlhodo/2220 krátkodo/581 novodo/215 cha/195 bl/85 strednodo/83 bezzu/69 pocha/62 súdo/38 dvojdo/8 (5/14)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

porov. aj slabomyseľný


nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialenýbláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý revnenormálnyhovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutýhovor. pejor.: vykoľajenývyšinutýtrafenýstrelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názorypochabýzjašenýpomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadomzbavený zmyslovpominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozumepejor. besnýexpr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený


nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutienezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odporhlúpysprostýkniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosťexpr.: bláznivýpochabýzried. pochábeľskýpomätenýsubšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázkydetinskýdetský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápadynerozvážnyneuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanieexpr.: nenormálnyšialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostíexpr. pubertálnyhovor. pejor. somársky: somárska vojna

p. aj neuvážený


nerozvážny ktorý neuplatňuje vo svojom konaní, správaní a pod. rozvahu; svedčiaci o nedostatku rozvahy (op. rozvážny) • neuváženýzastar.: neuvážlivýnerozvažitý: nerozvážny, neuvážlivý človek; neuvážené, neuvážlivé, nerozvažité rozhodnutie; neuvážené slováľahkomyseľnýľahkovážny (ktorý nemá ohľad na následky, dôsledky): ľahkomyseľný, ľahkovážny mladík; ľahkomyseľné sľubynerozumnýnemúdry (ktorý sa nezakladaná na rozumnej úvahe; op. rozumný, triezvy): nerozumné, nemúdre riešenienedomyslený (uskutočnený bez zváženia konečného výsledku): nedomyslené nariadenia, zákonyexpr.: bláznivýpochabý: bláznivé, pochabé skutkyprenáhlenýunáhlený (bez dôkladnej, zrelej úvahy): prenáhlený, unáhlený záver rokovaniaprudkýprchký (príliš rýchly, bez dlhého rozmýšľania): prudká, prchká reakcia na niečoexpr.: hurá: hurá, hŕ činy

p. aj neuvážený, ľahkomyseľný


neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


nezmyselný ktorý je bez zmyslu, pre ktorý niet rozumného dôvodu • nelogickýalogický: nezmyselné, nelogické riešenie; nelogické dôvodyhlúpysprostýsubšt. blbý (op. múdry): klásť hlúpe, sprosté otázkyabsurdný (ktorý je celkom bez zmyslu, logiky): absurdná myšlienkapochabý (svedčiaci o nezodpovednom, ľahkovážnom prístupe): viesť nezmyselné, pochabé rečinerozumný (op. rozumný, triezvy): klásť nerozumný odpor; viesť nerozumné vojnyneopodstatnenýneodôvodnenýbezdôvodný (op. opodstatnený, odôvodnený): neopodstatnené, bezdôvodné nepriateľstvozried.: bezzmyselnýprotirozumovýprotizmyselný

p. aj zbytočný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pochabý príd.

1. hovor. (o človeku) duševne chorý, choromyseľný, bláznivý: behať, kričať ako p.;

2. expr. samopašný, výstredný, bláznivý: viesť p. život; p-á láska; p-é reči, myšlienky, p-á mládež, p-é dievča. p. šašo;

3. (za kým) nápadne prejavujúci záujem o druhé pohlavie: Pochabá za chlapmi bola vždy. (Urbk.)

4. nár. pochabé huby jedovaté;

pochabo prísl. k 2: správať sa, smiať sa p., skákať p.;

pochabosť, -ti ž.

pochabý príd.
1. csl expr. nerozumný, výstredný, samopašný, bláznivý (o človeku): Aľe takin svadobňíkom pochabejm dávalej aj mäd zo soľou (Lešť MK); Mlaďí luďe bívajú ešče pochabí (Mokrá Lúka REV); Mladi človek každi dakus pochabi, bo ňema eśči rozum (Široké PRE); pochabí chlap (Bošáca TRČ)
2. jstrsl, jtrenč svetský, neduchovný: A nuš, to už ja ľen račej pobožnie (piesne) viacej spievan ako pochabie (Devičie KRU); A veďela šakovej pesňe, aj pochabej, aj pobožnej, aj takie smiešnej (Lešť MK); pochabé pesňički (Bošáca TRČ)
3. zvol, ipeľ nejedlý, jedovatý, otravný (obyč. o hubách): Pochabie hubi ňezbieraj, aľe aňi ňeňivoč! (Králiky BB); pochabej hríp (Kalinovo LUČ)
4. v dvojslovných názvoch rastlín: ľuľok pochabej (Lovinobaňa LUČ) - poľná liečivá bylina, bot. ľuľok zlomocný (Atropa belladonna); mrkvica pochabá (Lovinobaňa LUČ) - poľná liečivá bylina, bot. Archangelika lekárska (Archangelica officinalis)

pochabý, pochabný príd nerozumný, bláznivý: sem to vcžynyl z blaznjweho neb pochabeho rozumu sweho (STRÁŽNICA 1529); djte s sweg pochabeg radi sem vratila (P. ĽUPČA 1614); gesste pochabnegssi ge ten, kterj wery gako Calwin (PP 1734); toto gest lžiwe a wprawde pochabe domnenj (ŠD 1784); toto tak pochabné súďeňý zďegssím kraganum společné gest (BR 1785); čo pochabňegšé (je), gak žádaťi, abi člowek hrešil (BN 1790)
L. pochabého korenia d 1 (ŽILINA 1725) piepru opojného Piper methysticum; subst p. m blázon: stwořene wecy gsa gako mysse klepce pochabym (PP 1734); zdális gím každý pochabý nemal recti (BN 1789); -e prísl: ktery slunce a mesyc za boha sweho držely, pochabe učynili (PP 1734); (Babylončania) nebe doštáhnúť (!) pochabňe miňili (BR 1785); pochabe toliko nás kacíri modlármi nazíwagú (BN 1790); -osť ž bláznivosť, nerozumné konanie, správanie sa, samopašnosť: zadna zena swu pochabosti sweho zywota, sweg zenskey czti vrazyti nemuoz prawem (ŽK 1473); calvinistowe mezi gynymi pochábnostmy to wimáhagu, že w gakemkolwek pokrmu a napogi múže se služyť wečera Páňe (PP 1734); nesmislna mladeho weku pochabost posuzowanj wssech skutku sobe osobuge (PT 1796)
F. (na výstrahy o záletníctve) odpowedagu mnohe nedobre matere: Y, mladost - pochabost! (MiK 18. st) o mladíckej nerozvážnosti

dobre vychovaný, trochu pochabý bien élevé, un peu étourdi
je pochabý, ľahkomyseľný, márnivý est étourdi, léger, vaniteux
pochabý, ale dosť bohatý étourdi, mais assez riche
trochu pochabý, ale dosť un peu étourdi, mais assez

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu