pochádzať -a, pochodiť1 nedok. mať pôvod, začiatok: p-a z Gemera, z robotníckej rodiny; tá myšlienka nep-a od neho
pochádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok.
koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi
2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvod • pochádzať • pochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstva • kniž.: tkvieť • spočívať • väzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biede • prameniť: neistota pramení z chudoby • pren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii
pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravy • byť: je z bohatej rodiny • mať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom spore • koreniť • fraz. mať korene • kniž.: tkvieť • väzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujme • hovor.: regrutovať sa • grupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov
prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom • vytekať: potok vyteká z jazera • vystrekovať • striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň • kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok • poet. tryskať
2. mať pôvod v niečom • pochádzať • pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní • vychádzať: popud vychádza od rodičov • kniž.: tkvieť • väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti • kniž.: vyrastať • koreniť • mať korene: zlo korení v netolerantnosti • kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti
spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť
2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy
3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety
pochádzať, -a, -ajú i pochodiť1, -í, -ia nedok. (z čoho, odkiaľ, od čoho, od koho) mať niekde, v niečom pôvod, počiatok, vznik, mať v niekom pôvodcu: Všetko zlé pochádza z alkoholu (Jil.) a. je príčinou zla. (Obrazy) pochádzali ešte z prvších rokov manželstva. (Šolt.) Náhoda poslala mi devu, (ktorá) pochádza zo Zázrivej. (Tat.) Tichý pochádzal z rechtorskej rodiny. (Vaj.) Hlas pochádzal od ženy. (Vans.) Nemohol zistiť, od čoho (buchot) pochádza. (Fel.) Vínko pochodí z pivnice jeho jasnosti. (Kuk.) Ich chudoba len odtiaľ pochádza, že sa dajú Adamovi za nosom vodiť. (Kal.); niečo pochádza z prvej ruky (napr. zvesť, zpráva ap.) od pôvodcu
pochádzať1 i pochodiť1 nedok. (pocháďať) csl mať pôvod, začiatok: Kto ho len vie, otkäl ten svet pochoďí?! (Istebné DK); Starí oťec pochoďiľi oťaľ (Ležiachov MAR); On pocháďa isťe z Malíh Uhriec (V. Bielice TOP); Grófka pochádzala z Dolňích Pialou (Žarnovica NB); Jé mať pochádza̋ zo Zďichavi (Čierna Lehota ROŽ); Tag ňekerí (kôň) to dostal ot futra a čo ja viem s čoho to pochádzalo (Podmanín PB); Obidvá mojí roďičí pochádzali zo zemanského rodu (Lapáš NIT); Ná, mieu̯ su̯uški, su̯užebnú, tá pocházau̯a tod z Raďimova (Kopčany SKA); Pochodzi z druhoho valala (Remeniny GIR); Vun zo Zamutova pochadzal a śe ožeňil (Rudlov VRN) F. zos takej krevi pochadzame (Sobrance) - z takého rodu
pochádzať2 nedok. (pocháďať) snitr, strgem, jtrenč bezcieľne chodiť, motať sa, ísť za niekým: Ništ nerobí, lem pocha̋dza̋ calí ďen (Revúca); Uš len pochádzá po nás (Bošáca TRČ) F. a už len pocháďa za mnou jag opišťané kura (V. Bielice TOP) - neodbytne chodí za mnou
pochodiť1 p. pochádzať1
pochádzať ndk 1. od koho, čoho, odkiaľ mať v niekom, niečom, niekde svoj pôvod: Pane Bože, wyme, že wsseczky wecy od tebe pochazegy (BAg 1585); luka, s ktereg pochazi sena vozúv no 3 (BOJNICE 1614 U2); z toho pochaza, že gest (cirkev) gednosworna u wire, w učeny a užywany swatosty (ŠV 1675) plynie, vyplýva; ne z samim chlebem žiw gest člowek, ale s káždim slowem, které pocházá z ust božjch (KB 1757); zla radost ge, kterakoliw z marnosti pochadza (GŠ 1758); zemetreseny pochaza od pari a od wetruw w rospadlinach zeme zatworenich (SPr 1783); wssecy od Adama z blata ulepeneho pochazame (MiK 18. st) 2. vychádzať, ísť: zprostred záhrady pocházal jeden potok (PrW 1780); radnej bych nebol znal, co jest milé štestí, poneváč vždy po nem pochádzí neštestí (ASL 1781) ide za ním; za dlhím (pohrebným radom kňazov) pocházali, kterí bili pocťivejší v mesťe a úraďe (BR 1785); od kterych žen mesačné welice pochádza (Zel 18. st) vyteká; pozorugte swetla, gako pocházagú a zapádagú (BlR 18. st) L. prečo v kraji temto od cirkevníkuw tak málo kníh na svetlo pochází (BR 1785) vydáva sa 3. prechádzať sa: towariš samopassne sobe swatky delal a gen tak zahalel a pochazel (CA 1656); x. pren milí mí roďičé, kďiž jsťe mi život dali, vinšujeťe a chceťe, bich v ňem ucťive pocházal (BR 1785); -avať frekv k 1: z tohoto (šnurovania) častokrate sucha nemoc pochazawa (ŠD 1784); z lakomstwa pocházáwagú hríchi (BN 1790)