pocestný m. zastaráv. kto koná cestu pešo: prichýliť p-ého;
pocestná ž.
pocestný -ného pl. N -ní G -ných m.
pocestný -ná -né príd.
cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlaku • hovor. pasažier: čierny pasažier • zastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)
pocestný p. cestujúci
pocestný príd. cestujúci, vandrujúci: p. remeselník; p-í ľudia (J. Kráľ);
spodst. pocestný -ého m. kto cestuje (obyč. peši): neznámy p.; Mám ja kde prichýliť pocestného. (Kuk.);
pocestná -ej ž.
pocestný m. spodst. strsl, zsl kto koná cestu pešo: Tam bou̯ akísi pocesní, ako dajäkí žebrák, takuo dačuo (Žaškov DK); Gazďinká boli ždi k pocesnému šťedrá, dali sa mu najesť (Návojovce TOP); Pocesňí sa zastaviu̯ pri granťe napi_ca (Králiky BB); Kažďí sä pokloňeu̯ ňeznámimu pocesňimu, aľe tod ňezaďäkovau̯ (Rat. Zdychava RS); Či sťe ňevidzeli íci taďeto dvoch pocesních? (Bošáca TRČ); Prišó raz do jenného selláckého domu jeden pocesní (Lapáš NIT); Já sem pocesní a lúbiu̯ bich tadi prenocovat (Záh. Bystrica BRA)
pocestný príd 1. (o ľuďoch) cestujúci, putujúci: o poczestnych lidech; poczestni thowarzissi (ŽK 1473); od pocestneho kupce (DuH 1723); parafrenarius: pocestny člowek, wandrownjk (KS 1763); pasowisko pre pocesnjch lidy z wozj y s. v. statkem tade chodjcich (S. ĽUPČA 1788); gestliže pocestny towariš priwandruge (TRENČÍN 18. st) 2. (o veciach) cestovný: bez pasu a listu pocestneho (PRAHA 1680); wandrownjk potřebuge pocestnu strawu (OP 1685); znamo czinim, ze sem wzal na swu potrebu poczesnu pol osemnasta zlateho (NOVÁKY 1687); pocesne utraty (TRENČÍN 1729); pedagium: mjto, pocestny penjz; proseqvium: sprowáďani pocestne (KS 1763); subst p. m kto cestuje, putuje: owes pocestnym dany (ZVOLEN 1640); pocestným hospodu daťi (CC 1655); od narozenj nassého zústáwame pocestni a putownjcy (SSt 1742); domy pro pocesnych (KrP 1760); p-á ž: gednu toliko noczlah pitala poczesná (PeP 1770); -e prísl cestou, po ceste: proficiscor: pocestne gezdym (AS 1728)