Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pocítiť -i dok.

1. získať nejaký zmyslový, citový zážitok, zacítiť: p. hlad, pichnutie; p. radosť, strach, p. odpor k niekomu, k niečomu

2. uvedomiť si: p-l, že ide o vážnu vec; p. zodpovednosť za niečo

3. zniesť na sebe, zakúsiť: p. ťažké následky vojny

● p. niečo na vlastnej koži skúsiť sám;

nedok. pociťovať

pocítiť -ti -tia pocíť! -til -tiac -tený -tenie dok.

cítiť -ti -tia cíť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať telesné pocity, pociťovať: c. hlad, smäd; c. bolesť v chrbtici; c. triašku; c. tlak na hrudi; c. slnečnú páľavu; c. pálenie záhy; c. horkosť v ústach; c. na sebe cudzie pohľady; c. na vlasoch matkinu dlaň; cítil, že mu vyschlo hrdlo, v hrdle; cítila vôňu orgovánu; neos. Štipľavý mráz bolo v otvorených saniach poriadne cítiť. [I. Izakovič]; hovor. neos. v kuchyni bolo c. dym; mäso už c. je pokazené; bolo ho c. tabakom, pivom, cesnakom; šaty c. matkinou voňavkou
2. (čo) ▶ mať istý cit, pocit, uvedomovať si niečo: c. radosť, hnev, smútok; c. lásku rodičov; c. rodinnú súdržnosť; c. vnútornú potrebu vyjadriť sa; c. veľkú úľavu; v jeho hlase cítila iróniu; c. svoju prevahu; Veľa som vtedy ešte nevedela, skôr som vdychovala vôňu mesta a cítila jeho tep. [V. Jamnická]; neos. v jej správaní bolo c. zdržanlivosť; v meste bolo c. blahobyt
3. ▶ mať isté zmýšľanie, presvedčenie: c. vlastenecky, národne; c. nábožensky, ľudsky; c. sociálne pociťovať solidaritu s ľuďmi v hmotnej núdzi; c. s niekým spolucítiť
4. (čo) ▶ predvídať, že sa niečo stane; mať tušenie: c. nebezpečenstvo; c. budúce komplikácie, nepríjemnosti; c. vo vzduchu búrku ↗ i fraz.; c. svoj koniec; Nechcel som tomu veriť, ale pomaly, podvedome som začal cítiť, o čo mu ide! [A. P. Mráz]
◘ fraz. cítiť niečo na vlastnej koži znášať niečo nepríjemné; cítiť niečo v rukách/v nohách/v hlave obyč. únavu al. alkohol; cítiť/necítiť pevnú pôdu [pod nohami] byť si, nebyť si istý; cítiť srdce v hrdle pociťovať napätie, vzrušenie, očakávanie; cítiť u niekoho peniaze/groš odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; cítiť v kostiach/v žilách niečo mať predtuchu; cítiť vo vzduchu búrku očakávať nepríjemnosti; cítiť žalúdok v krku pociťovať nevoľnosť, ťažobu; dať niekomu niečo cítiť prejaviť nesúhlas, nespokojnosť; necítiť (si) ruky, nohy [od roboty] byť ustatý; nemôže ho/to ani cítiť neznáša ho, to
▷ opak. cítievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ pocítiť, k 1 i ↗ ucítiť, k 1, 2, 4 ↗ zacítiť

cítiť, -i, -ia nedok.

1. (čo) prežívať nejaký pocit s určitým citovým zafarbením, pociťovať: c. bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť

● nemôže niekoho, niečo ani c. vystáť, zniesť; dať niekomu niečo c. dať najavo, prejaviť (obyč. nespokojnosť, nesúhlas ap.); necítiť si ruky, nohy a pod. (od roboty, od únavy) mať ich bezvládne; hovor. cítiť niečo v nohách, v rukách ap. obyč. únavu al. alkohol; hovor. c. groš u seba mať peniaze; c. groš, peniaze u niekoho tušiť peniaze; c. niečo na vlastnej koži znášať niečo (obyč. nepríjemné);

2. mať nejaký citový zážitok: c. lásku k niekomu ľúbiť, c. šťastie byť šťastný; c. strach báť sa; c. s niekým mať súcit, porozumenie;

3. mať presvedčenie, zmýšľanie, názor: c. slovensky, ľudsky;

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu cítiť napätie, jar

● cítil to v kostiach mal predtuchu; cítil za tým jeho ruku tušil jeho zásah;

5. hovor. neos. len v neurč. (čo, čo čím) cítiť, je, bolo, bude c. zapáchať, páchnuť: mäso, maslo c. zapácha; múku c. petrolejom, niečo c. olejom, rybinou a pod. zapácha po petroleji, oleji, rybine a pod.; v izbe c. dym; c. z neho alkohol, rum, víno a pod. zapácha po alkohole, rume, víne a pod.;

opak. cítievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 pocítiť, ucítiť, k 1, 2, 4 i zacítiť;

kraj k 1 i ocítiť

|| cítiť sa byť si vedomý určitého telesného al. duševného stavu: c. sa zdravý, chorý, silný; c. sa zle, dobre niekde, c. sa nepríjemne; c. sa šťastný, spokojný, vinný, urazený, poškodený, ukrivdený

● necíti sa dobre, zle sa cíti je chorý, je mu zle; cíti sa nesvoj je mu nepríjemne; c. sa niekde ako doma dobre, príjemne; hovor. c. sa trafený byť dotknutý; c. sa matkou o tehotnej žene; ľud. cíti sa (o žene) je tehotná; c. sa pánom mať pocit moci; c. sa pánom situácie, c. sa v sedle ovládať situáciu; hovor. ale sa cíti! je veľmi sebavedomý; c. sa doma v niečom dokonale ovládať niečo, vyznať sa v niečom; c. sa na (vysokom) koni, c. sa ako na koni mať pocit prevahy, víťazstva, istoty; necítiť sa vo svojej koži cítiť sa zle, nepríjemne;

opak. cítievať sa, -a, -ajú

pocítiť, -i, -ia dok.

1. (čo) mať určitý zmyslový zážitok, mať pocit: p. úder, bolesť, vôňu, teplo, zimu, chlad; p. hlad; Zatúžil pocítiť znova tvoje objatie. (Mih.)

2. (čo) zažiť nejaký citový zážitok: p. k niekomu náklonnosť, odpor;

3. (čo i so spoj. že) uvedomiť si, vybadať: Matiáš pocítil, že to nie je žart. (Kal.) Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná. (Kuk.)

4. (čo) zniesť na sebe dôsledky, účinok dačoho, zakúsiť, okúsiť: opatrenia vlády pocítia spotrebitelia; p. následky vojny; Pocítila celú váhu jeho hnevu. (Vaj.) Pracujúci ľud si už uvedomil svoju silu. A v Rusku ju dal pánom veru dôkladne aj pocítiť! (Zúb.)

● pocítil to na sebe, na vlastnej koži skúsil, zažil, prežil (obyč. niečo nepríjemné);

nedok. pociťovať, -uje, -ujú

pocítiť dok. zachytiť zmyslami, začať vnímať, zacítiť: Dala som mu to dobre pocícit (Bošáca TRČ); Tedi son to ani tag velice nepocícev, až doma son ziscev, jag ma hlboko tá volávka globla (Bučany HLO)

pocítiť dk
1. čo získať určitý zmyslový zážitok: po prwnim kosstowany pocytiss kussawost pryhorku (MT 17. st); zmyslowe lidský nikdy takowého nič nepocjtili (SJ 18. st)
2. čo okúsiť dôsledok niečoho: (človek) hrozneho pociti sudce Pana Boha (TC 1631); božské hogné požehnany poznal a pocityl s. Peter (SLK 1641-57); na žjwotech welyku sskodu poczytity musely (V. ŠENKVICE 1644); mnohokrat nemale sskody sme pocytyly (ZÁBORIE 1714)
3. koho vzkriesiť, precítiť niekoho: muže tebe uzdrawjtj, muže tebe z mrtwjch pocitjtj (CS 18. st); pociťovať ndk k 1: mladý wěk prawu radost pocytuge (PV 18. st); k 2: stromowe se zelenajjcy plesajj, kolikrátkoli dobrotu twau pocytujj (ZS 1795)